Svätý hieromučeník Klement Ankyrský, ktorého si gréckokatolíci pripomínajú 23. januára, sa narodil okolo roku 258 v Ankyre (dnes Ankara v Turecku). Jeho meno pochádza z latinčiny a znamená vľúdny.
Klementov otec bol pohan a zomrel ešte za Klementovho detstva. Matka kresťanka ho po otcovej smrti vychovávala k láske k Bohu a Cirkvi. Vo veku 12 rokov prišiel Klement aj o ňu. Ešte pred odchodom z tohto sveta mu stihla predpovedať mučenícku smrť.
Mladého Klementa potom prijala do starostlivosti žena menom Sofia, ktorá ho učila bázni pred Bohom a láske k blížnym. Počas hladomoru v Galácii sa Sofia spolu s Klementom starali o opustené deti, keď im poskytovali jedlo a oblečenie.
Klement postupne prešiel všetkými stupňami duchovnej služby: stal sa čitateľom, potom diakonom a vo veku 18 rokov kňazom. O dva roky neskôr ako dvadsaťročný bol vysvätený za biskupa svojho rodného mesta.
Čoskoro nato vypuklo intenzívne prenasledovanie kresťanov za vlády cisára Diokleciána (284 – 305). Ako verejný kresťan bol čoskoro zatknutý a podrobený brutálnym mučeniam, aby sa zriekol viery. Guvernér Galácie Domecián ho nechal zavesiť na strom, kde ho zraňovali železnými nástrojmi a polievali horúcim olejom. Klement však vytrval, čo mučiteľov iritovalo ešte viac.
Napokon Boh ho z týchto útrap uzdravil, čo sa považovalo za zázrak. Jeho vytrvalosť priviedla mnohých pohanov k obráteniu na kresťanstvo. Dioklecián preto poslal ankyrského biskupa do Ríma, kde ho podrobili ešte krutejším mukám. Následne ho dal hnať na ďalšie a ďalšie miesta vrátane Nikomédie, Tarzu a Amasey. Klement všade vytrvalo ohlasoval Ježiša Krista, uzdravoval chorých a krstil nových veriacich.
Počas mučeníckej cesty sa ku Klementovi pripojil jeho učeník Agatangelus. Spoločne čelili mnohorakým mučeniam. Agatangelus bol napokon sťatý 5. novembra, zatiaľ čo Klement pokračoval vo svojej misii.
Po dvadsiatich ôsmich rokoch prenasledovania sa biskup Klement vrátil do svojho sídelného mesta. To už ako spolucisári vládli Maximián Galerius a Maximinus Daia (305 – 313). Keď v miestnom podzemnom chráme slúžil liturgiu, predpovedal koniec prenasledovania kresťanov aj vlastnú smrť. A skutočne, 23. januára 312 vtrhli do chrámu vojaci a sťali Klementa pred oltárom. Spolu s ním zomreli aj dvaja diakoni Krištof a Chariton.
Biskupove relikvie sa uchovávajú v Bazilike Panny Márie Karmelskej v sicílskom Trapani.
Úcta k svätému Klementovi sa rozšírila už v ranokresťanskom období, čo potvrdzuje napríklad zachovaná homília svätého arcibiskupa Prokla z Konštantínopola (434 – 446).
Klementovo meno sa spája s jedným z mála zachovaných byzantských chrámov v jeho rodnej Ankare, od roku 1923 hlavnom meste Turecka.
