Evanjelium podľa Lukáša nám pripomína známy príbeh o zázračnom rybolove. Šimon Peter, Jakub a Ján, skúsení rybári, strávili celú noc na mori, no nič nechytili. Až keď sa k nim na loď dostal Ježiš, siete sa naplnili do prasknutia a lode sa začali potápať pod ťarchou úlovku.
Na prvý pohľad to znie ako rozprávka – siete sa trhajú, lode sa potápajú a rybári stoja v úžase. Ale nejde o rozprávku: ide o skutočnosť, ktorá v sebe nesie obrovské posolstvo.
Byť na lodi na otvorenom mori znamená byť odkázaný na tých, ktorí sú s nami. Človek je odrezaný od sveta, vníma len šíry horizont a pár ľudí okolo seba. Tí sa stávajú jeho rodinou – spoločne pracujú, jedia, radujú sa i prežívajú strach. Možno práve preto sa do nášho jazyka dostalo úslovie „byť na jednej lodi“.
Ježiš apoštolov nepozýval len k zázračnému rybolovu. Pozýval ich k tomu, aby s ním boli „na jednej lodi“ – aby s ním zdieľali všetko. Aby mu dovolili viesť ich cestu, ich prácu, ich každodenný život. Peter si vtedy uvedomil, že jeho skúsenosti rybára nestačia. Až keď odovzdal kormidlo Ježišovi, nemožné sa stalo možným.
Aj nás dnes Boh volá na tú istú loď. Pozýva nás, aby sme s ním boli 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Aby sme mu zverili nielen naše radosti, ale aj neúspechy, obavy a prázdne siete. On je ten, kto dokáže naplniť to, čo sa nám zdá prázdne. On je ten, kto urobí zázrak tam, kde my už nevidíme riešenie.
Zázračný rybolov preto nie je rozprávkou zo staroveku. Je to výzva aj pre dnešného človeka: ak odovzdáme kormidlo svojho života Kristovi, prázdnota sa zrazu zapĺňa.
