Ježišovo slovo z evanjelia znie neúprosne jasne: „Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im… Milujte svojich nepriateľov, dobre robte a nič za to nečakajte.“
Znie to jednoducho, no v praxi je to často ten najťažší boj – boj s vlastným srdcom.
V každej rodine sa z času na čas objavia situácie, ktoré preveria našu trpezlivosť i lásku. Ako rodičia sa snažíme viesť svoje deti k dobru, no niekedy to nejde bez prísneho tónu či dokonca bez buchnutia po zadku. Deti sa vzoprú, bránia, cítime sa nepochopení. A potom príde ten známy moment – jeden pohľad, malý úsmev a naše srdce sa roztopí. Hnev sa stratí a zostane len túžba po objatí.
V tých chvíľach možno lepšie chápeme, čo znamená Ježišova výzva: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec.“ Boh sa pred nami nezatvára. Keď sa v pokore priznávame k svojim zlyhaniam, on je ten, kto vychádza v ústrety ako otec márnotratnému synovi. Nezadržiava svoje milosrdenstvo, nepočíta, koľkokrát sme zlyhali, ale hľadí na srdce, ktoré sa začína roztápať.
Takýto Otec je naším vzorom. A práve to je výzva evanjelia — začať milovať aj tam, kde sa nám nechce, preukázať dobro tam, kde by sme radšej mlčali, a urobiť prvý krok tam, kde by sme čakali, že ho spraví druhý.
Niekedy sa sťažujeme na svet – že je plný hádok, vojen a zla. Že by bolo krásne, keby bol pokoj v Pásme Gazy, na Ukrajine či v politike. A pritom často zabúdame, že pokoj vo svete sa začína pokojom v srdci človeka. Keby sme každý deň začali v malom – odpustením susedovi, zmierením sa so súrodencom, dobrotou v rodine –, svet by sa začal meniť.
Ježiš nás nepozýva robiť veľké veci, ale tie obyčajné, ktoré majú moc premieňať. A preto dnes znie jednoduchá, ale mocná výzva: Začni od seba. Tam, kde si. Doma, v práci, vo farnosti. A Boh, ktorý je milosrdný a dobrý aj k nevďačným a zlým, urobí z tvojho malého skutku začiatok niečoho veľkého.
