Gréckokatolícka cirkev si 22. mája pripomína svätého Baziliska, mučeníka z čias krutého prenasledovania kresťanov za vlády cisára Maximiána Galeria (305 – 311) na začiatku 4. storočia.
Bazilisk nepochádzal z neznámej rodiny: bol synovcom svätého mučeníka Teodora Tiróna, jedného z najslávnejších vojenských svätcov. Už ako mladý sa pridal k svojim bratom Eutropiovi a Kleonikovi. Spájala ich nielen rodinná väzba, ale predovšetkým hlboké priateľstvo a spoločná služba v rímskej armáde.
Po mučeníckej smrti svätého Teodora jeho priateľov zatkli a uväznili v pontskom meste Amaseia (dnes Amasya v Turecku). Kým Eutropius a Kleonikos boli umučení ukrižovaním, Baziliska zajali a odviedli do väzenia v Amaseii.
Keď bol Bazilisk vo väzení, Pán mu vo sne oznámil, že ho čaká mučenícka smrť v meste Komana. Dozorcovia mu v zriedkavom prejave ľudskosti dovolili ísť sa rozlúčiť s rodinou. Dôvod? Obdivovali jeho svätosť a zázraky, ktoré sa v jeho prítomnosti diali.
Po príchode nového miestodržiteľa Agrippu sa však situácia prudko zmenila. Nahnevaný vládca dal strážnika zatvoriť a poslal vojakov, aby Baziliska priviedli späť. V putách a v kovových sandáloch s klincami ho odviedli do Komany. Cesta však nebola len fyzickým utrpením, ale aj púťou zázrakov.
Počas cesty sa zastavili v jednej dedine u ženy menom Troana. Vojaci vošli do domu, zatiaľ čo Baziliska pripútali o suchý strom uprostred horúceho dňa. Kým sa tam modlil, zaznel hlas z neba: „Neboj sa, lebo ja som s tebou.“ Zem sa zachvela, strom pukol a spod koreňov vytryskol prameň vody.
Šokovaní vojaci prepustili mučeníka, keď videli túto silu viery. Chorí z okolia prichádzali k Baziliskovi a uzdravovali sa vďaka jeho prosebnej modlitbe.
Keď Baziliska predviedli pred Agrippu, vyzvali ho, aby obetoval modlám. Odpovedal: „Ja prinášam Bohu obetu chvály a vďaky každú hodinu.“ V snahe zlomiť ho zaviedli ho do pohanského chrámu. No v tej chvíli z neba vyšľahol oheň, ktorý chrám zničil a modly spálil na prach.
Rozzúrený Agrippa nariadil Baziliska sťať a jeho telo hodiť do rieky. Písal sa rok 308. Kresťania jeho relikvie tajne vylovili a pochovali ich v poli, kde neskôr vyrástol chrám, ktorý mu zasvätili.
Bazilisk sa po smrti viackrát zjavil svätým, osobitne svätému Jánovi Zlatoústemu. V predvečer jeho smrti mu vo sne povedal: „Zajtra budeme spolu.“
Jeho príbeh sa zachoval v rôznych podobách. Niektoré tradície ho označujú za biskupa v Komane, iné ho situujú do oblasti Nikomédie. Všetky sa však zhodujú v tom najdôležitejšom: zomrel ako verný Kristov svedok, keď odmietol zriecť sa kresťanstva, a dokonca aj svojich katov obmäkčil svätosťou a zázrakmi.
Aj dnes sme my kresťania pokúšaní obetovať novodobým modlám: úspechu, moci, pohodliu, peniazom… Nech nás povzbudzuje príklad a posilňuje príhovor svätého Baziliska. Slová, ktoré povedal svätému Jánovi Zlatoústemu v predvečer jeho smrti, môžu patriť aj nám.