Narodenie Pána Ježiša Krista patrí k najväčším sviatkom cirkevného roka. Vidno to už z toho, že Cirkev na Západe pred neho kladie prípravné obdobie – Advent, na Východe je to 40-dňový pôst – Filipovka.
Narodenie Ježiša Krista sa na Východe slávilo najprv spolu so sviatkom Bohozjavenia 6. januára. Podnes to tak je v niektorých východných cirkvách – napríklad v Arménskej cirkvi sa slávi Narodenie spolu s Bohozjavením 6. januára. Od 4. storočia sa Narodenie Pána slávi aj na byzantskom Východe 25. decembra podľa rímskeho vzoru.
Obsahom sviatku je oslava toho, že Boží Syn sa stal človekom, aby sa človek stal Božím synom. Boh prijíma ľudskú prirodzenosť, aby skrze jeho poníženie, smrť a vzkriesenie človek mohol prijať účasť na Božom živote, teda aby človek mohol byť zbožštený.
Kristus sa stáva dieťaťom, prichádza na svet v jaskyni, ktorá slúžila ako maštaľ pre dobytok. Stáva sa bezbranným – a takým je celý svoj život až po smrť na kríži – ako dieťa, ktoré sa nedokáže brániť a nedokáže ublížiť. Vydáva sa do rúk ľuďom už pri svojom narodení, tak ako raz bude vydaný do rúk ľuďom pri ukrižovaní.
Zaujímavým detailom je fakt, že bohoslužobné texty Gréckokatolíckej cirkvi hovoria o jaskyni – Ježiš sa totiž podľa tradície narodil v jaskyni (a nie v dome). V tom kraji sú jaskyne, ktoré sa používali ako útulok pre zvieratá. To má i svoj prorocký význam, o čom hovorí aj ikona Narodenia Pána, ktorá nám názorne odhaľuje pravý význam Vianoc.
V jej strede ikony Narodenia Pána vidíme Krista, ktorý leží v obdĺžnikovej sťaby truhličke v čiernej jaskyni. Jaskyňa znázorňuje temnotu, v ktorej bol svet, a Kristus prišiel do tejto temnoty ako Slnko spravodlivosti. Jaskyňa je zároveň aj predobrazom hrobu, do ktorého bude Ježiš pochovaný po ukrižovaní. Niektorí tiež hovoria, že rakvička odkazuje na košík, v ktorom sa starozákonný Mojžiš zachránil z Nílu.
Jasle pre dobytok nám ukazujú, že Kristus sa ponížil, a to až medzi zvieratá. Človek totiž hriechom padol až na úroveň zvieraťa, preto Kristus sa znižuje až sem – je položený medzi zvieratami. Na mnohých ikonách je Ježišovo poníženie zvýraznené aj tým, že Ježiš je najmenšou postavou na ikone.
Vôl a osol v jaskyni odkazujú na Izaiášovo proroctvo: „Vôl si pozná gazdu a osol jasle svojho pána; Izrael nepozná, môj ľud nepochopí.“ (Iz 1,3)
Bohorodička je na verziách ikony Narodenia často znázornená v polosede alebo v sede, čo naznačuje, že rodila bez bolestí, nie je zničená z pôrodu – lebo na tento pôrod sa nevzťahoval následok hriechu, ako o tom hovorí Kniha Genezis: „Veľmi rozmnožím tvoje trápenia a ťarchavosť; v bolesti budeš rodiť deti…“ (Gn 3,16) Podľa jednotnej tradície celého kresťanstva Mária porodila Ježiša bez akýchkoľvek bolestí. Na niektorých ikonách je dokonca Bohorodička znázornená, ako sa klania svojmu synovi.
Mudrci mágovia sú na ikone často na koňoch a na hlavách majú perzské čapičky. Traduje sa, že keď perzské vojská plienili Svätú zem, vtrhli aj do Chrámu narodenia Pána v Betleheme, a len čo uvideli na ikone týchto mudrcov s perzskými čiapkami, chrám nechali na pokoji. Títo mudrci mágovia boli prví pohania, ktorí uverili v Krista (kým pastieri boli prví Židia, ktorí uverili v Ježiša).
Hviezda, ktorá ukazuje zhora na novonarodeného Božieho Syna, má spravidla tri lúče ako symbol presvätej Trojice. V súvislosti s hviezdou, ktorá poučila mágov o narodení Ježiša Krista a priviedla ich k jaskyni, je zaujímavé poukázať aj na ďalší fakt.
V staroveku si mnohí mysleli, že osud každého človeka je určený konšteláciou hviezd, pri ktorej sa narodí. Keď sa však narodil Kristus, aj hviezdy sa pohli a museli sa prispôsobiť – jedna „zišla“ do Betlehema, čo dosvedčuje, že Ježiš je ten, ktorý určuje beh dejín sveta, a nie hviezdy.
Zaujímavým výjavom na ikone Narodenia je postava sediaceho Jozefa v rohu ikony. Sedí zamyslený a v pochybnostiach so skloneným pohľadom. Jozef je na kresťanskom Východe, či už na ikonách, alebo v bohoslužobných textoch, vykreslený ako normálny muž s pochybnosťami. Na niektorých ikonách je Bohorodička otočená k Jozefovi a nie k Ježišovi, čo naznačuje, že Mária je vždy tam, kde sú problémy či pochybnosti vo viere: ona stále stojí pri nás.
Pri Jozefovi je postava starca, ktorý sa s ním rozpráva. Podľa niektorých táto postava predstavuje pokušiteľa. Väčšina teológov je však proti výkladu, že muž zhovárajúci sa s Jozefom je pokušiteľ. Iné vysvetlenie hovorí, že je to prorok Izaiáš, ktorý prichádza k Jozefovi, ešte stále nerozumejúcemu tajomstvu Ježišovho vtelenia a narodenia. Izaiáš mu vysvetľuje, že teraz sa naplnilo jeho proroctvo o Panne, ktorá rodí syna Emanuela, čo znamená „S nami Boh“ (Iz 7,14-15).
V pravom dolnom rohu sú znázornené dve ženy, pôrodné asistentky, ako kúpu malého Ježiša. Týmto výjavom sa zdôrazňuje, že Ježišovo človečenstvo je skutočné, a nie iba zdanlivé, ako to tvrdili niektorí heretici. Ježiš vo vtelení prijal ľudskú prirodzenosť v jej celistvosti a úplnosti, preto musel byť okúpaný, tak ako všetky novonarodené deti.
