Podľa životopisu, ktorý bol napísaný v Solúne okolo roku 720, sa Dávid (hebr. Boží miláčik) narodil okolo roku 450 v Severnej Mezopotámii, oblasti s množstvom kláštorov. Už v mladom veku zatúžil po asketickom živote, pobral sa však do Solúna a tam sa stal mníchom v Kláštore svätých Teodora a Merkúra (Koukouliaton).
Príklady svätých mužov Starého zákona, najmä proroka a kráľa Dávida ho podnietili, aby prežil svoje asketické skúšky tak, že vylezie na mandľovník pri kláštore a zotrvá tam ako dendrita, kým mu Pán nezjaví svoju vôľu a neudelí mu múdrosť a pokoru. Podľa legendy žil na strome tri roky, znášal krutý chlad zimy aj horúčavu leta, súc vystavený všetkým vplyvom počasia.
Potom sa mu zjavil Pánov anjel, ktorý ho uistil, že jeho modlitby boli vypočuté a obdobie skúšky v konároch stromu sa skončilo. Zároveň mu prikázal, aby z neho zostúpil a pokračoval v asketickom živote v tichosti v cele, chváliac Boha a dobrorečiac mu. Tiež mu vyjavil, že ešte pred smrťou „uskutoční jeden skutok lásky“. Tak Dávid zostúpil z mandľovníka a vstúpil do cely v prítomnosti arcibiskupa Dorothea zo Solúna. K cele prichádzalo mnoho ľudí, ktorí ho považovali za Božieho anjela, aby sa modlil za ich uzdravenie z chorôb, utrpení a posadnutí démonmi.
Utiahnutý spôsob svätcovho života sa prerušil, keď Dorotheov nástupca arcibiskup Aristeides prišiel za ním s prosbou odcestovať ako diplomat do Konštantínopola. Tam mal poprosiť cisára Justiniána, aby upustil od zámeru preložiť sídlo prefektúry Ilýria zo Solúna do mesta Justiniana Prima (dnes Caričin Grad v Srbsku). Dávid sa podriadil prosbe arcibiskupa, aby tak naplnil proroctvo anjela, ale i z poslušnosti voči biskupovi. V hlavnom meste ho prijali s veľkou úctou, obzvlášť cisársky pár bol ohromený jeho svätým zjavom. Dávid úspešne obhajoval Aristeidovu žiadosť, takže Justinián sa podriadil jeho želaniu, aby štatút Solúna sa zachoval.
Svojho ducha odovzdal Pánovi v roku 540 na lodi pri návrate z Konštantínopolu. Pochovali ho v kláštore Koukouliation. Jeho relikvie sa v roku 1222 dostali do Talianska (Pavia, Miláno), odkiaľ sa v roku 1978 vrátili do Solúna. Dnes sa nachádzajú v hlavnom chráme Kláštora svätej Teodory. O úcte aj na kresťanskom Západe svedčí Rímske martyrológium, ktoré ho uvádza dnes 26. júna.
