Tretia nedeľa po Pasche sa v byzantskej liturgii nazýva Nedeľou svätých žien myronosičiek. Pripomína skupinu žien, ktoré po Ježišovej smrti priniesli k hrobu vonné oleje – myro, aby podľa židovského zvyku dokončili pomazanie Pánovho tela. Ich láska bola väčšia než strach: prišli ešte za tmy, aj keď vedeli, že cesta k hrobu je strážená a vchod uzavretý ťažkým kameňom. A práve im ako prvým anjel oznámil radostnú správu: „Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu.“ (Mk 16,6)
Evanjeliá vyslovene menujú Máriu Magdalénu, Máriu Jakubovu, Salome, Johanu, Zuzanu, betánijské sestry Martu a Máriu a spomínajú ešte mnohé iné, ktoré sprevádzali Ježiša počas jeho verejného účinkovania a podporovali ho z vlastných prostriedkov.
Spomienka na ženy sa v tento deň spája s postavami Jozefa z Arimatey a Nikodéma. Obaja boli členmi židovskej veľrady: Jozef verejne vyžiadal od Piláta Ježišovo telo, Nikodém priniesol sto libier myrhy a aloe, aby drahocennými masťami prevoňal rany odsúdenca. Všetci štyria evanjelisti, každým svojím spôsobom, kladú tieto mená do príbehu veľkonočného rána ako nezvrátiteľný dôkaz, že Kristus bol skutočne pochovaný a títo ľudia boli prví, čo uvideli prázdny hrob i slávu vzkriesenia.
Byzantská liturgia pripomína tieto udalosti hymnom „Ctihodný Jozef“, ktorý sa spieva už na Veľký piatok, a v Nedeľu myronosičiek sa k nemu pridáva nový radostný verš. Celý nasledujúci týždeň nesie názov Týždeň myronosičiek a tropár znova pripomína, že práve ženy sa stali apoštolmi apoštolov: anjel ich poslal k učeníkom s odkazom: „Choďte a povedzte!“ (Mk 16,7) Cirkev tým dáva jasne na známosť, že hlas ženy je od počiatku vierohodným svedectvom evanjelia.
Myronosičky sa tak stávajú trojitým obrazom: predstavujú nežnú starostlivosť o ľudské telo, evanjelizačnú horlivosť, ktorá nedokáže mlčať o pravde, a napokon odvahu, čo sa nebojí prekročiť hranice predsudkov. Viera nevzniká z prázdnych slov, ale z dotyku s reálnym Kristovým telom a z ochoty niesť dobrú zvesť ďalej, tak ako to urobili tieto ženy.
V niektorých gréckokatolíckych farnostiach sa v tento deň zvykne požehnávať voňavý olej a pred ikonou myronosičiek sa veriaci klaňajú, aby si pripomenuli vôňu zmŕtvychvstania, ktorá premáha zápach smrti.
Nedeľa myronosičiek je aktuálnou výzvou: byť tými, ktorí sa neboja tmy ani balvanu prekážok, vnášajú do sveta vôňu Božieho milosrdenstva s odvahou svedčiť o tom, že Pán naozaj vstal z mŕtvych a ponúka život silnejší než smrť.
Preto sa veriaci obracajú na myronosičky týmito spevmi:
Tropár (hlas 2): Anjel pri hrobe povedal svätým ženám, – ktoré prišli s voňavkami: – „Vonné masti patria zosnulým, – ale Kristus je nesmrteľný.“ – Preto volajte: „Pán vstal z mŕtvych – a daroval svetu veľké milosrdenstvo.“
Kondák (hlas 2): Kriste Bože, prikázal si ženám, – čo prišli s myrhou, aby sa radovali. – Svojím vzkriesením si utíšil plač pramatky Evy, – apoštolom si rozkázal, aby hlásali: – „Spasiteľ skutočne vstal z hrobu.“
