Šiesty deň: Kríza v povolaní
V mojom živote sa odohrávajú rôzne príbehy: Doliehajú na mňa útoky zla v práci i v susedských vzťahoch a už nemám silu ich znášať. Nedokážem zmeniť seba, svoj prístup, zvyky, myslenie, hoci viem, že to takto nie je v poriadku. Som unavený a vyčerpaný z nekonečného dávania sa v rodine, spoločenstve i v práci. Pane, som na dne.
Po odpykaní celého jedenásťročného trestu prepustili Janka z väzenia domov v stave smrteľne chorého pacienta. Janko bol ako občan postavený mimo zákona s desaťročnou stratou občianskych práv, trpel nevyliečiteľnou srdcovou chorobou, ktorá mu spôsobovala sériu ďalších vážnych ochorení a sústavné fyzické bolesti. Bol odkázaný na pomoc svojich príbuzných. Najťažšie znášal, že nemohol byť aktívny. Janko nevládal doštudovať ani svoju vytúženú teológiu.
Sestre Modeste (tete Angele) píše: „Aspoň pár riadkov na posteli a na kolene. Denne myslím na vás, v radosti i v trápení, ďakujúc za duchovnú pomoc, posielam aspoň srdečný pozdrav. Na iné sa sotva zmôžem, lebo sa mi voľajako trocha zdravotný stav zhoršil. Taká je vôľa Pánova! Nech je jeho sväté meno zvelebené! Prosím i naďalej o duchovnú pomoc – podporu, zdá sa mi, ako keby som bol slabý na nesenie svojho krížika.“ „Aké sú ďalej plány Prozreteľnosti, netreba nám skúmať, ale radšej prosiť, ani nie tak za zdravie ako za to, aby sa s nami diala vôľa Božia.“
Modlitba:
Pane, prosím o milosť, aby som ťa neprestal chváliť a zvelebovať, aj keď budem na dne. Pane, chcem vždy pamätať na to, že ty moje hriechy, bolesti, trápenia, zranenia a zlé veci premieňaš na dobro. Pane, chcem ti dôverovať.
Janko Havlík:
„Neboj sa, keď klesneš pod krížom! Vstaň, objím svoj kríž ako Ježiš a nes ho odovzdane naďalej.“ (Krížová cesta malých duší)
