Často sa hovorí či píše o silnej mariánskej úcte, ktorú pestoval dnes už svätorečený pápež Ján Pavol II. „Totus Tuus – Celý tvoj“ bolo heslom jeho pontifikátu.
Jeho pontifikát bol taký dlhý, plodný a náročný, že je ťažké vypichnúť nejakú skutočne prelomovú udalosť, ktorá mala trvalý vplyv buď na jeho osobu, alebo na premenu Cirkvi. Tých pohnutých a zásadných udalostí bolo v jeho živote neúrekom.
Ale predsa, ak by sme postupne prechádzali obdobie jeho pontifikátu, nemôžeme si nevšimnúť atentát, ktorý bol na neho spáchaný 13. mája 1981. Pápež bol zasiahnutý strelou profesionálneho zabijaka a takmer zomrel. O niekoľko rokov neskôr v deväťdesiatych rokoch po páde železnej opony poskytol o atentáte rozhovor médiám. Na otázky odpovedal spolu s kardinálom Stanisławom Dziwiszom, ktorý bol počas atentátu v bezprostrednej blízkosti Svätého Otca.
Kardinál Dziwisz spomína: „Päť mesiacov po atentáte sa pápež znova stretol s veriacimi na Námestí svätého Petra. Nebolo na ňom badať ani tieň strachu či stresu, hoci lekári upozorňovali, že sa môže prejaviť. Povedal vtedy: ‚Znova som sa stal dlžníkom Najsvätejšej Panny Márie a všetkých svätých patrónov. Dá sa zabudnúť, že k udalosti na Námestí svätého Petra došlo v ten deň a v tú hodinu, keď si v portugalskej Fatime už vyše 60 rokov pripomínajú prvé zjavenie Kristovej matky chudobným dedinským deťom? Vo všetkom, čo ma v ten deň stretlo, som cítil nezvyčajnú materinskú starostlivosť a ochranu, ktorá sa ukázala silnejšia ako smrtonosná guľka.‘“
Samotný pápež dodáva: „Na Božie narodenie v roku 1983 som atentátnika navštívil vo väzení. Dlho sme sa zhovárali. Ali Ağca je, ako všetci hovoria, profesionálny zabijak. To znamená, že atentát nebol jeho iniciatívou, ale že ho vymyslel niekto iný a niekto iný aj dal naň príkaz. V priebehu celého rozhovoru bolo jasné, že Ağcovi nedávala pokoj otázka, ako sa mohlo stať, že atentát bol neúspešný. Veď urobil všetko, čo bolo treba, dbal aj o najdrobnejšie detaily svojho plánu. A obeť predsa len uniká smrti… Ako sa to mohlo stať? Zaujímavá vec. Tento nepokoj ho priviedol k náboženskému problému. Kládol si otázky, ako to vlastne je s tým fatimským tajomstvom, v čom spočíva. To bol hlavný bod jeho záujmu. Chcel sa dozvedieť predovšetkým niečo o tom.“
Svätý Otec atentátnikovi odpustil. Najprv, keď ho postreleného prevážali do nemocnice, tak kardinálovi Dziwiszovi šepol, že strelcovi odpúšťa. Neskôr mu odpustil aj verejne a potom zoči-voči, keď ho navštívil v jeho cele.
Atentátnik o odpustenie nikdy nepožiadal. Svätý pápež sa však vždy zaujímal o to, ako sa strelec vo väzení má, a niekoľkokrát dokonca prijal na audiencii jeho rodinu.
No samostatný príbeh má aj guľka, ktorá mala pápeža zabiť.
Ján Pavol II. ju dal na znak vďaky za záchranu osadiť do koruny sochy Božej Matky vo Fatime, pretože to „bola materinská ruka, čo viedla dráhu guľky“ a ochránila hlavu Katolíckej cirkvi pred istou smrťou.
