Jedným z fenoménov, ktoré priniesla digitalizácia do životov mojej generácie, je aj potreba hesiel. Aby bol poriadok v tom, kto kam smie nakuknúť, prípadne si presunúť peniaze, webová stránka v rámci registrácie požiada o zadanie hesla. Človek je na to už pripravený, použije nejaké obľúbené slovo alebo pojem, o ktorom si myslí, že by v živote nikomu nenapadlo spájať ho s ním. Tak ho tam pekne naťukáte.
Softvér začne trochu trucovať a upozorní používateľa, že heslo je príliš krátke, vyžaduje sa… osem znakov. Narýchlo niečo k tomu svojmu heslu vymyslíte a naťukáte. No spokojnosť na druhej strane sa nedostaví. Červenými písmenkami vám mierne netrpezlivý automat oznámi, že máte použiť aj VEĽKÉ písmená.
Tak už trochu podráždený – z už druhého odmietnutia – dáte z trucu just prvé písmeno veľkým. Netušíte, že červené písmenka od vás budú vzápätí chcieť okrem veľkých písmeniek aj nejaké číslice, aby sa vraj zvýšilo zabezpečenie. V tom zmätku vám preblysne hlavou: „Aha, tak tým heslom to vlastne nie je až také bezpečné, len trochu bezpečnejšie ako bez neho?“
Nemáte čas na filozofovanie, narýchlo tam nahodíte číslice zvyčajne spojené s dátumom svojho narodenia. Ženy majú širší výber, dátumy narodenia detí a iných príbuzných, my muži to neriskujeme a ostávame pri vlastných čísliciach. Niežeby sme si nepamätali dátumy narodenia manželiek, to určite nie, ale čo tu budem zahmlievať, už toľkokrát som zapisoval žiadosť o krst dieťaťa, ktorú vybavoval z pochopiteľných dôvodov otec.
No a je tam aj kolónka „dátum narodenia matky“… To sa potom narýchlo vytočí číslo manželky, a keď volajúcemu v okamihu dôjdu všetky súvislosti, je potrebné v milisekundách domyslieť, ako by bolo najšetrnejšie tú nebezpečnú otázku položiť. Našťastie už mám na to reflex včas to zastaviť. Ešteže existujú k deťom aj rodné listy. U tých, ktorým to manželka expresne zodvihne, je záchranným kolesom už len otázka na adresu krstných rodičov. To, našťastie, dá zabrať väčšine mám. Vyplňovanie byrokratických formulárov je vždy stres a adrenalín.
Nuž a keď je už konečne heslo na vašej obrazovke vyplnené a počítač javí známky spokojnosti, ozve sa vo vás taký tichý hlas: „Andrej, zapíš si to heslo na ten papierik, kde máš zapísané aj iné heslá!“ Samozrejme, že sa vás to dotkne, že ste akože neschopný si zapamätať tak dobre vymyslené heslo. Nezapíšete si, samozrejme. Ani počítaču nedovolíte, aby si zapamätal. Tak máme viacero stránok, ku ktorým sme už pomerne skoro po registrácii stratili prístup…
Keď Ježiš čelí otázke o tom, ktoré prikázania sú v Zákone najdôležitejšie, zmení parametre prístupového hesla k Božiemu kráľovstvu. Pre zákonníka, ktorý otázku položil, je jasné, že má dodržiavať 613 micvot – prikázaní. Z nich je 248 pozitívnych nariadení a 365 zákazov. Samozrejme, že to má svoju symboliku, ale Ježiš túto stránku dá v tomto rozhovore bokom. Upriami pozornosť poslucháčov len na to absolútne podstatné, na príkaz lásky k Najvyššiemu a príkaz lásky k blížnemu, ktorého treba milovať ako seba samého.
Heslo, ktoré otvára dvere Božieho kráľovstva, má razom už len zopár znakov. Znaky, ktoré ohodnotia naše snaženie vo vzťahu k Bohu a k blížnemu. Ostatné, samozrejme, nejde úplne bokom, ale vychádza z tohto nevyhnutného. Len neviem, čo je ťažšie. Zdanlivo je ním dodržiavať veľkú množinu vymenovaných nariadení a zákazov.
No ešte ťažšie je – v každej jedinej a jedinečnej situácii – zadefinovať si, čo je teraz mojím aktuálnym prikázaním. Ako sa mám teraz a tu zachovať? Čo mi na túto vec hovorí môj rozum formovaný Svätým písmom a ľuďmi viery, tradíciou zachytenou v prečítaných knihách a rozhovoroch s múdrejšími? A čo mi hovorí moje svedomie? A, najmä, prejde to, čo som si vybral, aj sitom prikázania lásky k Bohu a k blížnemu?
Otáčate kolieskami a nastavujete – ako na starodávnom trezore. Môj rozum. Cvak. Poznanie z Písma a Tradície. Cvak. Svedomie. Cvak. No a potom treba otočiť kľukou na dvierkach správnym smerom. K najvyššiemu prikázaniu lásky. Cvak. Pán vie, z čoho sme utvorení.
Nebojím sa, že by sa pre tento okamih neotvorila ďalšia brána na našej ceste k Božiemu kráľovstvu. No zároveň si myslím, že každá micva z Tóry je dôležitá. V každom dobrom náboženstve sú takéto jasné pravidlá. Ale ako keby Ježiš pri rozhovore so zákonníkom povedal, že ich dodržiavanie je len jedným číselným kódom z viacerých. A treba poznať všetky.
Tie kódy sú často premenlivé a veľmi závisia od situácie v nás a okolo nás. Vrátane interpretácie prikázaní. Len smer otočenia kľukou je nemenný. Lebo láska k Najvyššiemu a láska k blížnemu je vskutku viac ako všetky zápalné obety.
