O nás Slovákoch sa niekedy tak tvrdí – a priznajme si, že je to priliehavé – , že sme taký národ ubolený. Každý nám v histórii chcel škodiť, v súčasnosti nám škodí – a do toho ako keby zapadal aj kult Sedembolestnej matky.
Iné národy nazývajú Pannu Máriu ináč, napríklad Francúzi Notre Dame – Naša Dáma, Maďari Nagyasszony – Veľká Pani, Poliaci Królowa Polski – Kráľovná Poľska, a východné cirkvi ju titulujú Presvätá, Prečistá, Preblahoslavená a slávna Vládkyňa. A do toho Slováci povedia – našou Paňou je Sedembolestná. Vyvoláva to taký dojem, ako keby sme boli takí ubolení a má to charakter azda takého kresťanského masochizmu, vyžívania sa v bolesti.
Jeden komik raz povedal, že ľudí je oveľa ľahšie rozplakať ako rozosmiať. Nie je to azda tak, že aj my Slováci sa radšej rozplačeme nad vlastnou bolesťou a nad bolesťou spôsobenou inými, než by sme sa mali nadchnúť nejakými novými a radostnými ideálmi? Dobre.
Pozrime sa však na tento problém alebo na túto udalosť, na tento pojem aj z inej strany. Kto je schopný znášať pre niečo bolesť? Študent sa učí po nociach, lebo má za cieľ vzdelanie, titul, postavenie. Športovec drie do úmoru v tréningu, lebo vidí pred sebou medailu a slávu. Človek sa bude trápiť diétou a hladovkou, lebo chce nadobudnúť sebavedomie a obdiv okolia.
Ak mi niečo stojí za utrpenie, tak to urobím. Ak mi niečo nestojí za utrpenie, hneď to opustím, hneď sa bránim, hneď pred tým zutekám.
Môžeme teda povedať, že len ten, kto je za svoju vec zapálený, zanietený a – povedzme to tak metaforicky – do svojho plánu zamilovaný, je schopný prijímať a prekonávať bolesť. A to je tá druhá strana mince názvu Sedembolestná. To nie je zvelebovanie bolesti a utrpenia, ale to je obdiv a prijatie tej, ktorá v plnosti miluje.
Panna Mária zostáva pod krížom so svojím Synom, pretože miluje; nezuteká od bolesti, nezuteká od ťažkostí. Zostáva a identifikuje sa s bolesťou každého z nás. Zaiste, prosí u svojho Syna aj o zmiernenie našich bolestí, ale predovšetkým o rozmnoženie našich síl skrze lásku. Lebo len ona je tou energiou, ktorá dokáže niesť kríž každodenných problémov a ťažkostí, ktorá dáva ľuďom silu vydržať.
Svätý apoštol Pavol napísal: „Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Láska všetko znáša, láska všetko verí, láska všetko dúfa, láska všetko vydrží, láska nikdy nezanikne.“ (1 Kor 1,4-7)
