V maďarskom Veszpréme sa 6. septembra uskutočnila slávnosť blahorečenia Márie Magdolny Bódiovej. Liturgii predsedal kardinál Péter Erdő ako osobitný vyslanec pápeža Leva XIV. Novou blahoslavenou je mladá žena, ktorá počas druhej svetovej vojny vo veku 24 rokov obetovala svoj život za vernosť Kristovi pri obrane žien pred násilím vojakov sovietskej armády.
Skromný pôvod, veľké srdce
Mária Magdolna sa narodila 8. augusta 1921 v obci Szigliget v chudobnej rodine. Jej rodičia boli poľnohospodárski robotníci, ktorí pre chýbajúce doklady nemohli uzavrieť cirkevný ani civilný sobáš, a preto boli ich tri deti zapísané v matrikách ako nemanželské. Už od detstva sa u Márie prejavovala hlboká viera a citlivosť voči slabým.
Do rehole vstúpiť nemohla, pretože sa narodila mimo manželstva. Svoju cestu zasvätenia však našla inak. Na sviatok Krista Kráľa v roku 1941 zložila súkromný sľub trvalej čistoty. O rok neskôr sa stala členkou Mariánskej kongregácie a aktívne sa zapojila do Katolíckej asociácie pracujúcich dievčat. Zamestnala sa v chemickej továrni, kde šírila kresťanskú atmosféru, organizovala pomoc pre chudobných a balila balíky pre ranených vojakov. V spomienkach ľudí sa zapísala ako dievča modlitby, obetavosti a neustáleho úsmevu.
Mučenícka smrť
Na jar 1945 sa front priblížil k jej rodnej obci Litér. Spolu s ďalšími ženami a deťmi sa ukryli v pivnici miestneho kaštieľa. Dňa 23. marca ich objavili dvaja sovietski vojaci a pokúsili sa ženy znásilniť. Magdolna sa im postavila na odpor, aby ochránila ostatných. Vojak ju zastrelil niekoľkými výstrelmi.
Svedkovia si zapamätali jej posledné slová: „Pane, Kráľ môj, vezmi si ma!“ V rukách držala ruženec a zomrela s rukami zdvihnutými k nebu. Krátko po jej smrti sa jej hrob v Litéri stal pútnickým miestom.
Hneď po vojne začal diecézne skúmanie biskup József Mindszenty, no komunizmus všetko zastavil. Dokumenty boli ukryté, mnohé sa stratili a proces sa obnovil až po roku 1989. V roku 2010 sa našiel aj kompletný balík latinských spisov, čo umožnilo pokračovanie skúmania jej života.
Pápež František 23. mája 2024 podpísal dekrét o uznaní mučeníctva. V liste sa uvádza: „Božia služobnica Mária Magdolna Bódiová, laička, zomrela pre vieru a čistotu z nenávisti k viere 23. marca 1945 v Litéri.“ Po smrti pápeža Františka nový pápež Lev XIV. potvrdil termín blahorečenia. Po obrade blahorečenia budú jej telesné pozostatky prenesené do Katedrály svätého Michala vo Veszpréme.
Program blahorečenia sa začal už v piatok stretnutím mládeže. V sobotu prebehne samotný obrad a v nedeľu sa uskutoční prenesenie jej telesných pozostatkov do katedrály. Pre maďarských veriacich je to mimoriadna duchovná udalosť, ktorá voľne nadväzuje na beatifikáciu slovenskej mučeníčky Anny Kolesárovej v roku 2018.
Zverstvá sovietskej armády
Príbeh Márie Magdolny Bódiovej je spojený s tragédiou státisícov žien vo východnej a strednej Európe. Pri postupe Červenej armády v roku 1945 došlo v Maďarsku, Poľsku aj na Slovensku k masovým znásilneniam; odhady hovoria o 80-tisíc až 250-tisíc obetiach. Nešetrili ani deti, staré ženy či tehotné matky. Vojenské predpisy síce podobné činy trestali, v praxi však páchatelia ostávali bez trestu.
Obete museli mlčať, pretože komunistická propaganda nariadila hovoriť o sovietskej armáde len ako o „osloboditeľke“. Mnohé ženy tak okrem traumy niesli aj ťarchu hanby a mlčania. Práve preto sa mnohé prípady odhaľujú až dnes prostredníctvom žijúcich pamätníkov, kníh a dokumentov.
Význam pre strednú Európu
Katolícka cirkev sa aj v ťažkých časoch snažila pomáhať ľuďom prostredníctvom tajných bohoslužieb, charity a duchovnej podpory. No mnohí kňazi a biskupi boli za to prenasledovaní, väznení a ponižovaní. Postava Márie Magdolny Bódiovej ukazuje, že v temnote vojny a totality dokázala viera mladých laikov zažiariť a vzoprieť sa násiliu.
Na Slovensku je nám blízky príbeh blahoslavenej Anny Kolesárovej, ktorú zastrelil sovietsky vojak, keď sa bránila znásilneniu. Aj jej hrob je miestom modlitby a svedectvom, že aj v čase hrôzy je možné zostať verný Kristovi až do konca.
Obe mladé ženy spojila odvaha brániť svoju dôstojnosť a vernosť Kristovi aj za cenu smrti. Ich príbehy zároveň odrážajú spoločnú historickú skúsenosť krajín strednej a východnej Európy, ktoré čelili násiliu nacizmu, sovietskej okupácie a komunistického režimu.
Blahorečenie Márie Magdolny Bódiovej je nielen poctou jednej mladej žene, ale aj rehabilitáciou všetkých obetí vojnového násilia, o ktorých sa desaťročia mlčalo.
Jej posledné slová „Pane, Kráľ môj, vezmi si ma!“ nie sú len jej osobnou modlitbou, ale aj posolstvom nádeje pre nás: posledné slovo nemá násilie mocných tohto sveta, ale Boh.
