Rímskokatolícka cirkev slávi 16. júla sviatok Panny Márie Karmelskej. Toto pomenovanie odkazuje na pohorie Karmel v Izraeli a na rehoľu karmelitánov. Hebrejské slovo karmel znamená „záhrada“ alebo „sad“ – názov, ktorý si pohorie vyslúžilo pre svoj sezónny zelený porast. V biblickej symbolike je Karmel obrazom krásy a hojného života. S touto lokalitou sa v Biblii spája najmä udalosť z čias proroka Eliáša (9. storočie pred Kristom), keď na vrchu Karmel prebehol dramatický zápas o pravú vieru Izraela.
Pohorie Karmel poskytovalo vhodné podmienky na pustovnícky život. Tradícia uctievania Panny Márie Karmelskej má korene práve v postave proroka Eliáša, ktorý z vrcholu pohoria pozoroval obláčik stúpajúci z mora – chápaný ako predobraz Panny Márie. Na túto legendu nadviazal svätý Bertold, zakladateľ karmelitánskej rehole, ktorý sa roku 1185 spolu s desiatimi spoločníkmi usadil v Jaskyni proroka Eliáša a žil tam ako pustovník.
V roku 1226 rehoľu oficiálne potvrdil pápež Honorius III., no o niekoľko desaťročí neskôr bola jej existencia ohrozená. V polovici 13. storočia totiž karmelitánov prinútili moslimské útoky opustiť Palestínu a presídliť do Európy, čo ich prinútilo zanechať pustovnícky spôsob života a prispôsobiť sa novým okolnostiam.
Podľa tradície sa 16. júla 1251 zjavil generálnemu predstavenému rehole Šimonovi Stockovi Panna Mária a odovzdala mu škapuliar ako znak svojej ochrany. Preto sa Panna Mária Karmelská nazýva aj Škapuliarska. Po tomto zjavení svätý Šimon založil Bratstvo Panny Márie Karmelskej pre laikov, prostredníctvom ktorého sa úcta k Panne Márii a nosenie škapuliara rozšírili po celom svete. Dôležitým medzníkom bol 16. júl 1726, keď sa sviatok Panny Márie Karmelskej stal súčasťou rímskeho liturgického kalendára.
S nosením škapuliara sú spojené viaceré duchovné prisľúbenia a mnohí veriaci ich dodnes zachovávajú. Blahoslavený pápež Gregor X. bol pochovaný so svojím škapuliarom, a keď o 600 rokov otvorili jeho hrobku, predmet bol neporušený. Niečo podobné sa stalo aj v prípade svätého Alfonza de’ Liguori, ktorý o škapuliari povedal: „Tak ako sú muži hrdí na to, že iní nosia ich uniformu, tak aj Panna Mária, naša Matka, má radosť, keď jej služobníci nosia škapuliar ako dôkaz, že sa zasvätili jej službe a že sú členmi rodiny Božej Matky.“ Škapuliar nosili aj svätý Ján Bosco a svätý pápež Ján Pavol II.
Slovo škapuliar pochádza z latinčiny (scapula – lopatka) a pôvodne označovalo časť rehoľného habitu – pruh látky spustený cez plecia dopredu a dozadu ako zásteru. Ide o bežnú súčasť rehoľného odevu nielen v karmelitánskej tradícii. V praxi sa dnes škapuliar skladá z dvoch malých kusov látky spojených stužkami. Na nich býva znázornené zjavenie Panny Márie Karmelskej.
Prijatie škapuliara prebieha raz za život pri osobitnom obrade, ktorý vykonáva kňaz, diakon alebo iná poverená osoba. Namiesto pláteného škapuliara možno nosiť aj medailón so zobrazením Božského Srdca Ježišovho a Panny Márie Karmelskej. Ten, kto nosí škapuliar, sa zároveň zaväzuje žiť podľa evanjelia.
Tento záväzok bráni vidieť v škapuliari len magický prvok, ktorý automaticky chráni pred nešťastím a peklom. Potrebný je cnostný život a posväcujúca milosť. Škapuliar nenahrádza duchovný zápas, ale je v ňom posilou.
Pri príležitosti tohto sviatku sa na viacerých miestach konajú mariánske púte. Príkladom je arcidiecézna púť v Gaboltove – najznámejšom pútnickom mieste Košickej arcidiecézy.
Titul Panny Márie Karmelskej nesie na Slovensku šesť rímskokatolíckych kostolov. V Sečovskej Polianke sa zase nachádza gréckokatolícky Chrám svätého proroka Eliáša a Panny Márie Karmelskej.
Veriaci sa zvyknú zasväcovať Panne Márii Škapuliarskej aj touto modlitbou:
Kráľovná škapuliara a Matka Milosrdenstva, zasväcujem ti nielen svoju dušu a večné šťastie, ale prijmi, Nepoškvrnená Panna, aj moje telo, aby si ho mohla účinne brániť pred hriechom a žiadostivosťou, pokušeniami sveta a chorobami, pred lenivosťou a nástrahami zlého ducha. Zošľachti moje srdce podľa Najsvätejšieho Srdca tvojho Syna Ježiša Krista.
Mária! Odovzdávam ti svoje myšlienky, modlitby, prácu, city, rozum, pamäť a vôľu, aby si ich usmerňovala pre moje dobro a pre dobro Cirkvi.
Prostredníctvom šiat svojich čností pošli na tento svet Kristov pokoj a lásku, lebo on je Boh a žije a kraľuje s Bohom Otcom v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov. Amen.
