Nedávno som opäť vzal do ruky knihu Fascinovaný Bohom, kde jej autor Johannes Hartl kladie zaujímavú otázku: „Čo si myslíte, o ktorú oblasť na svete sa najviac bojuje?“ Vraj to nie je žiaden región v Kongu, nie je to ani pásmo Gazy, a z aktuálneho pohľadu môžeme, žiaľ, pridať, že to nie je ani územie Ukrajiny či Iránu.
Oblasť, o ktorú sa zvádza ten najväčší boj, sa nachádza medzi našimi dvoma ušami. Je to jednoducho moja myseľ a pozornosť, o ktorú sa zvádza najväčší boj.
O našu pozornosť bojujú reklamy, politici, celebrity, senzácie… Minimálne jedna oblasť priemyslu žije z toho, aby získala našu pozornosť. Cez množstvo obrazov a slov sa bojuje o našu myseľ a v konečnom dôsledku je to boj o nás samotných. Pre naše vlastné dobro je veľmi dôležité rozpoznať, kto sa to vlastne usiluje o našu pozornosť a prečo.
Jeden takýto dôležitý zápas nájdeme napríklad aj v známom príbehu v Matúšovom evanjeliu. Ježiš tu s démonmi bojuje o dvoch ľudí. Zápas vyhráva a nám odkrýva rafinovanú taktiku Zlého: falošnú pokoru. Zlí duchovia uznávajú Ježišovu moc, no zároveň ho žiadajú, aby ich poslal do čriedy svíň.
Akí sú zrazu pokorní! Jeden kolega, ktorý sa venuje službe exorcizmu, spomína, že posadnutá osoba sa pri prejavoch začala modliť ruženec. To ho zmiatlo. Démon predsa neznáša Pannu Máriu. Je možné, že by bol ten človek tak rýchlo oslobodený? Odpoveď však zakrátko prišla od Zlého ústami človeka: „Budem odriekať hocičo, len aby si ma nechal na pokoji!“ Extrémny príklad falošnej pokory.
V našom príbehu mala táto falošná pokora tragický koniec: črieda svíň sa utopila v mori. A z toho môžeme odčítať dôležitú vec: Falošná pokora vedie k zničeniu, sebadeštrukcii. Prečo? Pretože falošná pokora spôsobí, že svoj hnev obraciam proti sebe, keďže som nedosiahol ten obraz, ktorý som si o sebe vytvoril ja sám, alebo som ho za svoj prijal od iných.
Na falošnú pokoru ma upozorňujú vlastné náreky: „Ja na to nemám! Som neschopná! Všetko zbabrem! Som nanič!…“ Takéto slová vyzerajú naoko veľmi pokorne, ale v konečnom dôsledku nás postupne ničia. Ničia vedomie našej skutočnej hodnoty.
Práve na túto hodnotu cieli taktika Boha. Jeho zbraňou je totiž pokorná láska. Práve touto zbraňou vyhráva zápas o človeka. V evanjeliovom príbehu vidíme, že keď Ježiš vyhral zápas o dvoch posadnutých, ich spoluobčania ho prosia, aby od nich odišiel. Zdá sa, akoby Ježiš zápas o týchto ľudí prehral.
No jeho pokorná láska sa nevzdáva, neprestáva bojovať ani o nich.
Boh proti zlu nepoužíva zbrane hromadného ničenia, ale sám sa odzbrojí a kráča v ústrety našim životným príbehom. V zápase o človeka si vyberá taktiku, s ktorou nikto nerátal: Stáva sa úplne zraniteľným, až ho to nakoniec stojí život.
Pretože oblasť, o ktorú sa najviac bojuje, sa nachádza presne v centre môjho bytia, ktorému zvykneme hovoriť srdce.
Na svete je dnes teda viac ako osem miliárd bojísk s otvoreným koncom.
Výsledok zápasu na tom mojom mám aj dnes vo svojich rukách, či presnejšie povedané: vo svojom srdci.
