Možno ste o ňom počuli, možno nie, poludňajší démon, to vám je prešibanec. Útočí, keď vám je príjemne. Chodí po obede. Má zvláštnu taktiku pokúšania. Nenavádza človeka na hriech, nedáva mu žiadne lákadlá, skôr ho čičíka, ako keď dáte bábätko do kočíka.
Poludňajšieho démona poznali aj prví mnísi a pustovníci púšte. Poludňajší démon, ktorý sa dostavoval na obed, číhal na svoju obeť a potom ju napadol, vyvolával podivuhodný stav zvaný acedia.
Acedia je neznesiteľná únava, oťapenosť, otupenosť, skrátka paralýza, ktorá prichádza po jedle presne uprostred dňa. Nie je to len také ledajaké otupenie, je to duchovná lenivosť, únava duše.
V tomto stave nezáleží na tom, koľko modlitieb a práce už máte za sebou. Všetko je zrazu márne, beznádejné a rozmazané. Možno vám to pripadá smiešne, možno v tom vidíte len túžbu na chvíľu si po obede zdriemnuť, no pozor, koreň tohto duchovného nezdaru je oveľa hlbší.
Evagrius Pontský, významný mních 4. storočia, pozoroval činnosť poludňajšieho démona. Vo svojom spise Osem duchov zla píše: „Démon acedie, nazývaný tiež démon poludňajší – je najťažší zo všetkých. Prichádza v strede dňa, spôsobuje ospalosť, odpor k modlitbe a túžbu opustiť svoje miesto.“
V Dávidovom žalme 91 sa píše: „Nebudeš sa báť… ani moru, čo sa plazí v temnotách, ani nákazy, čo ničí na poludnie.“ (5-6) Tieto verše si všimli viacerí starí pustovníci i teológovia. Videli v nich predobraz toho, čo zažívali popoludní.
Acedia prichádza, keď slnko najviac páli, a to nie len metaforicky, ale doslovne. No a svätci bývajú porážaní, zmocňuje sa ich nechuť k modlitbe…
Je znechutenosť hriech? pýtali sa istého kňaza. Ten odpovedal, že acedia hriechom nie je, ak s ňou bojujeme. V opačnom prípade sme spolupracovníci poludňajšieho démona, a nie učeníci Pána Ježiša.
Ak prejdeme do metaforickej roviny, tak aj ľudský život môžeme rozdeliť ako deň. Ráno – zrod, obed – vrchol, večer – zánik. Na tomto príklade vidíme, že obed – poludnie, to je čas plnej sily. Preto je tu naše zaháľanie oveľa väčším prehreškom ako v detstve, keď ešte nemáme skúsenosti, alebo v starobe, keď zase skúsenosti máme, ale nemáme síl.
Ako s acediou bojovať? Púštni otcovia nám zanechali návod: nepoľavovať v modlitbe, nezabúdať na režim dňa, mať duchovného sprievodcu, ktorý nám poradí a problémami nás prevedie, konať dobro za každých okolností.
