V kalendári Rímskokatolíckej cirkvi má 30. decembra svoje miesto svätý pápež Félix, o ktorom však existuje len málo autentických zdrojov týkajúcich sa pôsobenia vo funkcii rímskeho biskupa.
Stredoveký prameň Liber Pontificalis (Kniha pápežov) uvádza, že Félix bol rímskeho pôvodu a jeho otec sa volal Constantius. Na Petrov stolec nastúpil 5. januára 269. Počas svojho pontifikátu nariadil, aby sa na hroboch mučeníkov konala výročná svätá omša. Zároveň predpísal ukladať relikvie mučeníkov do oltárov, na ktorých sa slávi eucharistická obeta.
Autor tejto správy zrejme narážal na zvyk sláviť Eucharistiu pri hroboch mučeníkov v kryptách katakomb súkromne, pričom slávnosť sa vždy konala v bazilikách postavených nad katakombami.
O biskupovi Félixovi sa traduje, že horlivo pracoval v prospech kresťanov, ktorých prenasledoval cisár Aurelián (270 – 275). Z tohto dôvodu sa uvádza medzi mučeníkmi, čo však zrejme nezodpovedá skutočnosti.
Po nástupe do úradu rímskeho biskupa dostal správu z antiochijskej synody, ktorá zosadila miestneho biskupa Pavla zo Samosaty pre jeho heretické presvedčenie týkajúce sa učenia o Najsvätejšej Trojici. Félix sa pravdepodobne do záležitosti vložil a fragment listu alexandrijskému biskupovi Maximovi, v ktorom obhajuje náuku o Najsvätejšej Trojici, mohol byť ním napísaný. Každopádne sa list čítal na Efezskom koncile v roku 431 ako príklad pravoverného učenia o Ježišovi Kristovi ako Božom Synovi, ako aj o Najsvätejšej Trojici.
Ďalšie tri listy sú mu však pravdepodobne pripísané nepodložene.
Pápež Félix zomrel 30. decembra 274 a bol pochovaný v Kalixtových katakombách. Časť jeho pozostatkov sa dostala aj do južného Nemecka a sú uložené v kaplnke zámku Heiligenberg.