Stalo sa vám niekedy, že kráčate po ulici a zrazu vám napadne zvláštna, náhodná myšlienka? Jedna myšlienka nadviaže na druhú a rýchlosťou väčšou, než sa šíri svetlo, sa ocitnete na opačnej strane zemegule.
Jedného popoludnia som začal úplne náhodne myslieť na koláč. Bol to veľmi dobrý koláč. A vzápätí sa k nemu pridali aj priatelia, ktorí ho so mnou jedli. A nielenže ho jedli, ale rozprávali aj o iných koláčoch, na iných miestach.
Napríklad v Portugalsku som raz jedol výborný vanilkový puding. Ani sa nenazdám a napriek tomu, že moje telo kráča po rušnej bratislavskej ulici, moja duša sa prechádza po portugalskej pláži.
Určite to každý z nás pozná z nedeľnej liturgie – keď s vypätím síl dostaneme svoje telo včas do chrámu, no duša ešte dlho pripravuje nedeľný obed pre návštevu, ktorá má v ten deň prísť.
Avšak niekedy sú tie náhodné myšlienky o niečo vážnejšie.
Keď sa začnem modliť, často ma zaplaví príval myšlienok – od tých, ktoré sú jednoducho rušivé, až po tie priamo zlé.
Alebo keď blízky človek spraví niečo nevhodné, príde myšlienka, aby som túto informáciu čo najskôr oznámil svetu.
Niekedy mi z ničoho nič mi zíde na um spomienka alebo nápad a zrazu mám chuť sa nahnevať.
Inokedy mi príde myšlienka na moje povinnosti a srdce mi naplní strach.
Pri pohľade na takého človeka sa navonok nič nemení. No napriek tomu jeho život môže v jednom okamihu nabrať úplne iný smer.
Jedna myšlienka má dokonca takú silu, že muž môže opustiť svoju rodinu alebo prísť o vieru.
Ale Cirkev ani v tejto situácii neostáva bezradná a ponúka niekoľko praktických spôsobov, ako sa s týmto zápasom vysporiadať. A tiež dobré rady, ako prekonať zlé myšlienky, ktoré nás trápia.
Myslím si, že základom je uvedomiť si, že takmer všetko trápenie, ktoré vnútorne prežívame, má čo do činenia s našimi myšlienkami. Pozrime sa teda bližšie na tieto pokušenia a odpovedzme si na otázku: Čo mám robiť, keď mi napadne zlá myšlienka?
Ako teda Cirkev pristupuje k týmto rušivým myšlienkam? Nazýva ich gréckym slovom logismoi, ktoré neznamená len všeobecné myšlienky, ale konkrétne tie, ktoré nás pokúšajú a môžu viesť k hriechu. Dobrá správa hneď na začiatok je, že aj so zlými myšlienkami môže byť človek svätý – pretože aj svätci majú logismoi; dokonca práve svätci dostávajú oveľa viac týchto myšlienok než ktokoľvek iný.
Mať zlú myšlienku alebo cítiť pokušenie neznamená, že ste zlý človek, pretože – a viem, že to znie zvláštne – vaše myšlienky nie sú vaše vlastné. Váš mozog je totiž veľká mäkká masa neurónov. A niekedy môžu tie neuróny vystreliť zvláštnym, nečakaným spôsobom. Preto vám môžu zrazu napadnúť myšlienky na koláč alebo na knihu, ktorú ste kedysi čítali, úplne z ničoho nič.
A pokiaľ ide o myšlienky, ktoré nie sú len rušivé, ale priamo zlé, ani tie nemusia pochádzať z vás. Ako hovorí svätý Hesychios: „Taká je prefíkanosť Zlého a týmito šípmi otrávi každú dušu.“
Čím bližšie ste k Bohu, tým viac sa budú démoni snažiť pokúšať vás a odvrátiť vás od neho.
Preto zažívame viac rozptýlení a silnejšie pokušenia práve vtedy, keď sa snažíme modliť, keď sme uprostred pôstneho obdobia, keď robíme niečo láskavé pre druhého človeka alebo jednoducho keď sa snažíme uctievať Boha počas bohoslužby.
Premýšľajte o tom… Ak je niekto už ďaleko od Pána, Jeho protivníci nemusia veľmi pracovať na tom, aby ho od Boha držali ďalej.
Nie ste to len vy, kto dostáva tieto pokušenia. Nie sú to len svätci. Sám Ježiš, napriek tomu, že nikdy nezhrešil, pociťoval tieto logismoi a útoky Zlého stále. V Evanjeliách podľa Matúša, Marka a Lukáša čítame, že po tom, čo bol Ježiš pokrstený, odišiel na púšť modliť sa a postiť sa štyridsať dní. A keď to urobil, diabol k nemu prišiel s tromi pokušeniami. Tromi pokusmi prišiel presvedčiť Ježiša, aby sa odvrátil od Boha Otca.
Po prvé, Ježiš počas tých štyridsiatich dní vôbec nejedol, takže diabol ho pokúšal, aby premenil kameň na chlieb. Po druhé, keďže púšť je nepredvídateľné a nebezpečné miesto, diabol pokúšal Ježiša, aby sa vystavil nebezpečenstvu a tak zistil, či ho Boh Otec ochráni. A po tretie, keďže Ježiš bol sám a nemal so sebou na púšti nič, diabol mu ponúkol moc nad všetkými kráľovstvami sveta, ak sa odvráti od Boha Otca a bude uctievať diabla.
Ale Ježiš nepodľahol žiadnemu z týchto logismoi; žiadnym zlým myšlienkam ani pokušeniam. Ani ho to nerozhádzalo. Nepociťoval hanbu pre tieto zlé myšlienky, pretože vedel, že nepochádzajú zvnútra jeho hlavy. Prišli zvonka.
Čo to teda znamená pre nás?
Znamená to, že nielenže nie ste zlý človek zato, že máte zlé myšlienky a pokušenia, ale že ich v Kristovi môžete poraziť! V Liste Hebrejom hovorí jeho autor: „Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu.“
Ježiš je naším príkladom, pretože prešiel všetkým, čím prechádzame my, vrátane tých istých pokušení a zlých myšlienok, ktoré dostávame. A on všetko prekonal.
Aby sme vedeli, že my môžeme tiež!
Ale ako? Ako zastaviť tie neustále logismoi, aby nás nezmenili, aby nás nepriviedli k hriechu? Tu sú tri návrhy, ako sa vyrovnať so zlými myšlienkami.
1. Ignoruj ich
Svätý Paisios povedal: „Myšlienky sú ako lietadlá lietajúce vo vzduchu. Ak si ich nevšímaš, nie je problém. Ak im venuješ pozornosť, vytvoríš si v hlave letisko a dovolíš im pristáť!“
A práve vtedy sa začínajú problémy!
Pamätaj, že mať zlú myšlienku samo osebe nie je hriech – aj Ježiš čelil pokušeniu. Problém nastáva, keď začneme zlú myšlienku rozoberať, premýšľať nad ňou, zvažovať ju – vtedy si otvárame možnosť hrešiť.
Možno sa pýtaš: Prečo sa jednoducho nezastaviť, nezistiť, odkiaľ logismoi prichádzajú, a nezlikvidovať ich raz navždy?
Predstav si to takto: približovanie sa k Bohu je ako chôdza po ceste. Niektorí výtržníci môžu na tú cestu položiť prekážky, aby si zakopol a spadol ešte predtým, než sa dostaneš k Bohu. Môžeš jednoducho tie prekážky prekročiť a ísť ďalej… alebo sa ich môžeš pokúsiť analyzovať a riešiť. Ale ak sa zastavíš, aby si preskúmal, čo tá prekážka je, zistil, ako sa tam dostala, a potom ju odstraňoval, v tom momente sa stáva skutočnou prekážkou. Zapodievanie sa prekážkou ju totiž ešte viac zvýrazní, lebo jej dovolíš, aby ťa spomalila. Ak si ju však nevšímaš, kráčaš ďalej po ceste k Bohu.
Samozrejme, ďalej na ceste nájdeš ďalšie veci, ktoré ti budú stáť v ceste. Ale cieľom je neustále sa približovať k Bohu. Pretože to je zmysel nášho života.
2. Presuň svoju pozornosť na niečo iné
Veľmi známy príklad ukazuje, ako funguje naša psychika. Ak chcete niekoho donútiť, aby si niečo predstavil, povedzte mu napríklad: „Nemysli na fialového slona.“ V tej chvíli sa každému, kto túto radu počuje, vybaví fialový slon.
Snažiť sa ignorovať pokušenie bez toho, aby si vedel, kam presmerovať svoju pozornosť, ťa môže v skutočnosti prinútiť sústrediť sa práve na to pokušenie.
Vráťme sa k metafore cesty – prekážky môžeme ignorovať, pretože sa pozeráme dopredu a zostávame zameraní na cieľ. Platí tu múdra rada svätého Porfýria: „Nebojuj, aby si vyhnal tmu z komnaty svojej duše. Otvor malý otvor pre svetlo a tma zmizne.“
Teda nebojovať proti tme, ale vždy sa sústrediť na Svetlo. Inými slovami, jediný spôsob, ako poraziť niečo temné a zlé, je nahradiť to niečím dobrým a jasným.
Prví kresťania nasledovali Pánov príklad a odišli na púšť, aby sa modlili a postili. Chceli žiť jednoducho a priblížiť sa ku Kristovi. Ale čo našli na púšti, ďaleko od ostatných, boli práve tie najhoršie myšlienky. A títo kresťania reagovali na logismoi rovnako, ako reagoval Ježiš na pokušenia na púšti: tým, že ich ignorovali a presmerovali svoju pozornosť na niečo lepšie.
Ježiš obrátil svoju pozornosť od zlých myšlienok a pokušení, ktoré mu diabol posielal, na niečo dobré – na slová Písma. Keď sa diabol pokúšal Ježiša zviesť, aby nasýtil svoj hlad tým, že premení kameň na chlieb, Ježiš citoval Knihu Deuteronómium: „Je napísané: ‚Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.‘“ A keď sa ho diabol pokúšal presvedčiť, aby skočil z vysokej skaly a zistil, či ho Boh zachráni, Ježiš opäť citoval Knihu Deuteronómium: „Je povedané: ‚Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.‘“ A keď sa ho diabol snažil presvedčiť, aby uctieval jeho namiesto Boha Otca, Ježiš znova citoval Knihu Deuteronómium: „Je napísané: ‚Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.‘“
Keď prví kresťania odišli na púšť modliť sa, prišli na spôsob, ako nasledovať Ježišov príklad a použiť Písmo na to, aby presmerovali svoju pozornosť od zlých myšlienok. Zistili, že všetky zlé myšlienky a pokušenia, ktorým človek môže čeliť, spadajú do ôsmich základných kategórií. Nazvali ich osem vášní.
A zostavili si zoznam biblických veršov, ktoré si mohli pripomenúť vždy, keď čelili týmto vášňam, aby pomohli presmerovať svoju pozornosť od zlého k dobrému. Mních Evagrius z Pontu spísal všetky tieto verše Písma do užitočnej malej knihy pre kresťanov s názvom Protirečenie.
Povedzme, že ťa pokúša hnev, túžba hádať sa pre nejakú nezhodu. Evagrius navrhuje presmerovať svoju pozornosť na tento verš z Knihy prísloví: „Nenávisť vyvoláva rozbroje, láska však ututláva všetky priestupky.“ (Prís 10,12)
Alebo povedzme, že bojuješ s nedostatkom nádeje, pocitom zúfalstva. Evagrius navrhuje vložiť do svojich úst tento verš žalmu: „Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine živých.“ (Ž 27,13)
3. Nájdite si čas na ticho
Samozrejme, naučiť sa ignorovať zlé myšlienky a presmerovať svoju pozornosť na dobré veci je jednoduchšie povedať než urobiť; vyžaduje to námahu. No rovnako ako čas strávený posilňovaním môže urobiť naše telo silnejším, existujú veci, ktoré môžeme robiť, aby sme posilnili aj „mentálne svaly“ a lepšie ovládali svoju pozornosť.
Tou najjednoduchšou, ale veľmi účinnou vecou je nájsť si čas na ticho. V krásnej knihe spisov púštnych otcov – Filokalii – editori jedného vydania definujú pokoj ako: „Nielen ticho, ale postoj načúvania Bohu a otvorenosti voči nemu.“
Naše životy môžu byť plné hluku – doslovného hluku zvonka, ale aj chaosu v našich mysliach a srdciach. A tento všetok hluk nás môže zahltiť a sťažiť nám vyrovnať sa s pokušeniami. Nájsť si každý deň čas na pokoj nám dáva priestor, šancu oslobodiť sa od všetkého, čo nás zvonka i zvnútra zahlcuje. Vytvorenie priestoru pre pokoj nám pomáha posilniť svoju pozornosť.
Čím viac sa cvičíme byť v tichu, tým ľahšie je ignorovať pokušenia a sústrediť sa na dobré veci. Čím lepší budeme v odstraňovaní hluku a rozptýlení v našom živote, tým viac priestoru bude v našich srdciach pre Boží pokoj. Čím viac v sebe kultivujeme tento vnútorný pokoj, tým ťažšie bude pre pokušenia preniknúť do nášho srdca a stať sa hriechmi a vášňami, ktoré nás vzďaľujú od Boha.
Pamätaj: Akékoľvek zlé myšlienky alebo pokušenia, ktoré ti napadnú, nie sú tvoje vlastné. Práve naopak – čím viac ich máš, tým skôr to môže byť dôkaz, že kráčaš po správnej ceste. Ceste, ktorá vedie k Pánovi.
