Bolesť, utrpenia a choroba sú veľkými tajomstvami. Aj keď existuje lekárska diagnostika a účinná liečba, nie všetci sa uzdravia, nie všetci, ako sa hovorí, „vstanú z lôžka bolesti“.
Veriaci ľudia sa modlia za uzdravenie, či už vlastné, alebo svojich milovaných, existujú modlitebné skupiny, ktoré sa modlia za to, aby konkrétny človek vyzdravel.
Nie vždy však bývajú naše modlitby vypočuté. Vtedy sme zarmútení a hľadáme odpovede, no dávať odpoveď na takú komplikovanú otázku, akou je otázka bolesti, choroby či smrti, je veľmi komplikovaná.
Istý teológ hovoril, že zdôvodňovať ľudské utrpenie je šialené, trúfalé a arogantné. Nič o tom nevieme…
Svätá Matka Tereza zas vyslovuje myšlienku, podobne ako aj iný svätec, že je vďačná za všetky modlitby, ktoré Boh vypočul, no ešte vďačnejšia je za tie, ktoré nevypočul…
Kto sa v tom má vyznať? Veď ani Jóbovi priatelia nevedia o ničom nič, vo svojich odpovediach tápajú.
Našiel som však peknú odpoveď v knihe, ktorá mapuje život pravoslávneho svätého našej doby starca Paisija Svätohorca. V slovenčine vyšlo niekoľko kníh o tomto svätom mužovi a každá z nich je veľmi silným svedectvom prežívania viery a Božej milosti.
Svätý Pajsij Svätohorec (1924 – 1994) je veľkou duchovnou postavou Pravoslávnej cirkvi. Veľkú časť života prežil ako mních na svätej Hore Atos v Grécku. Chodili ho sem navštevovať tisíce veriacich, ktorí potrebovali duchovnú podporu.
V pravoslávnom svete požíva veľkú úctu, v tom katolíckom zostáva pomerne neznámy. Ak by sme mu chceli nájsť pendanta v katolíckom prostredí, tak v niečom sú si veľmi podobní so svätým Pátrom Piom, hoci Páter Pio bol o nejakú generáciu starší.
Starec Paisij bol známy mnohými duchovnými darmi. Modlitbou a požehnaním dokázal uzdravovať ľudí, ktorí za ním prichádzali. Mal dar čítania v srdciach, dar bilokácie, skrátka, videl a poznal veci, ktoré sú bežným smrteľníkom skryté.
V knihe, ktorej autorom je jeromonach Isaak, nachádzame aj vety, čo od človeka, ktorý modlitbou uzdravil množstvo ľudí, znejú síce dôveryhodne, aj keď sa nečítajú ľahko, zvlášť, ak sa nás bytostne dotýkajú. Tiež chcem podotknúť, že starec Paisij nebol žiaden šarlatán, ľudí posielal za lekármi, on sám bol niekoľkokrát hospitalizovaný.
Niektorým ľuďom hovoril, že sa nikdy neuzdravia. Napriek vytrvalým modlitbám Boh nechával chorobu ako formu vyššej askézy, aby prostredníctvom trpezlivosti získali raj. Hovoril, že niektorých ľudí Boh neuzdraví, aby nestratili svoju mzdu, rovnako ako otec, ktorý nedáva svoj majetok deťom, aby ho nepremrhali. Keď lekári nemôžu pomôcť, musíme prosiť Boha, ktorý pre ľudí nemožné veci robí možnými. Boh vie, čo potrebujeme. Keď nás ani Boh nevypočuje, musíme vedieť, že Boh, ktorý je od prirodzenosti dobrý, chce, aby z toho vyšlo niečo dobré. Prosme ho len o to, aby nám daroval trpezlivosť.
Čo na to hovoríte? Znie to dôveryhodne. Čítať knihy o svätom Paisijovi odporúčam. Je v nich mnoho múdrosti a mnoho inšpiratívnych myšlienok, ktoré inde nezaznievajú.
