Pri povrchom vnímaní evanjeliového podobenstva o boháčovi sa nám môže pred očami vynoriť známa výčitka na adresu Boha. Odkiaľ sa vzala?
Pán Ježiš vykreslí obraz boháča, ktorému pole prinesie bohatú úrodu a on si hneď robí hedonistické plány, do ktorých však náhle vstúpi Boh a ukončí jeho život s výčitkou, že je blázon. Takýto povrchný pohľad na tento príbeh v nás môže zanechať pachuť nežičlivosti. Na tomto povrchu Boha niektorí považujú za doslova zákernú bytosť.
Voči tejto predstave však nie sme celkom imúnni ani my kresťania. Akoby Boh len čakal na určitú chvíľu, keď sa nám začne dariť, keď sme zdraví, dobre zarábame, a on zrazu príde a všetko nám vezme. Celé nám to pokazí. Možno práve tým smerom sa uberá známy povzdych: „Je to príliš pekné na to, aby to bola pravda.“
Iný odkaz, ktorý z tohto podobenstva vyčítame, je, že každú chvíľu môžeme zomrieť. Písmo nás na viacerých miestach vyzýva, aby sme každý okamih svojho života vnímali ako svoj posledný a boli pripravení na Pánov príchod – ale nie v tomto príbehu.
Jeho skutočný odkaz je inde. Ten príbeh potrebujeme vnímať v jeho kontexte. Pred tým, ako Pán Ježiš povie toto podobenstvo, odmietne byť sudcom v dedičskom konaní medzi dvoma bratmi a vysloví zásadnú vetu: „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.“ (Lk 12,15)
Toto podobenstvo je teda o chamtivosti, pred ktorou sa máme chrániť. Čo je to chamtivosť? Biblia v tejto súvislosti používa grécke slovo pleonexia, teda mať viac. A čoho chceme mať viac? Po čom túžime?
Stratili sme moc nad svojím životom. Vieme, že nemáme život vo svojich rukách, a z toho sme neskutočne nešťastní. Filozof Boetius večnosť opísal slovami: „Totálne vlastnenie svojej existencie.“ To je večnosť. A tento pocit si chceme zabezpečiť vlastnými silami a zo svojich zdrojov.
Človek chce byť vládcom sám sebe, preto je chamtivosť modloslužba. Ja v podstate slúžim tomuto pocitu. A môžu to byť aj „duchovné“ túžby. Mnohí si napríklad za cieľ stanovia, že sa stanú kňazmi, a potom sa sklamú. Rovnako tí, ktorí si za cieľ určia manželstvo či rodinu. Cieľom nie je totiž ani kňazstvo, ani manželstvo, ani práca, ale jednota s Bohom.
Preto Ježiš nazve bláznom človeka, ktorý od toho čaká šťastie a život. Byť chamtivý znamená chcieť mať svoj život vo svojich rukách a vyhnať z neho Boha.
Očividne toto bol problém dvoch bratov, ktorí sa škriepili na dedičstve a kvôli ktorým Pán Ježiš toto podobenstvo povedal. Jeden brat bol zlodej, okradol svojho brata o jeho podiel, pretože od dedičstva čakal život.
Druhému bratovi išlo o spravodlivosť. No môžeme sa pýtať, či sa pod rúškom vyšších hodnôt neskrývala rovnaká túžba: chcieť mať život vo svojich rukách. A myslieť si, že mi to zabezpečí „môj podiel dedičstva“.
Prečo si ničíme život? Pretože ho chceme silou-mocou získať tam, kde nie je.
A naopak: kresťan je človek, ktorý svoj život čaká a hľadá u Ježiša Krista, ktorý povedal: „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.“ (Jn 10,10) To je to jediné správne viac – žiť stále viac život Ježiša Krista.
