Svätý Izák, ktorého si Gréckokatolícka cirkev pripomína 30. mája, žil vo 4. storočí. Už ako mladík viedol pustovnícky život, zasvätený modlitbe a askéze. Počas vlády cisára Valensa (364 – 378), ktorý podporoval ariánsku herézu a prenasledoval pravoverných kresťanov, sa svätý Izák rozhodol konať. Opustil svoju pustovňu a vybral sa do Konštantínopola, aby ich posilnil a postavil sa proti heretikom.
Trikrát cisára Valensa prosil, aby znovu otvoril chrámy kresťanov. Keď cisár jeho prosby odmietol, svätý Izák mu prorokoval, že v pripravovanej bitke s Gótmi, ktorí sa už dlhšie snažili usadiť sa v Rímskej ríši, bude porazený a zomrie v plameňoch. Valens však na jeho varovanie nedbal a dal ho hodiť do hlbokej rokliny plnej tŕnia a bahna. Svätý Izák sa však z nej zázračne vyslobodil a cisára znova varoval. Ale Valens ho opäť uväznil a jeho slová naďalej ignoroval.
9. augusta 378 sa Valensova armáda stretla s Gótmi v bitke pri Adrianopole (dnes Edirne v Turecku). Góti cisárske šíky na hlavu porazili a Valens so svojimi generálmi utiekol na vidiek. Tam sa ukryli v stodole plnej slamy, ktorú Góti obkľúčili a podpálili, pričom cisár zahynul presne tak, ako Izák predpovedal.
Niektorí z vojakov, čo bitku prežili, prišli do Izákovej cely a povedali mu: „Priprav sa na obhajobu pred cisárom, ktorý prichádza, aby svoje vyhrážky splnil.“ Izák pokojne odpovedal: „Už je to sedem dní, čo som cítil zápach jeho kostí, ktoré boli spálené v ohni.“
Novým cisárom sa stal Teodosius I. (379 – 395). Keď sa dopočul o Izákovom proroctve a jeho naplnení, prepustil Izáka z väzenia a predvolal ho, aby sa k nemu dostavil. Cisár sa pred starším mníchom poklonil a prosil ho o odpustenie. Na Izákovo naliehanie vyhnal z mesta ariánov a vrátil chrámy pravoverným kresťanom.
Izák sa zúčastnil na Druhom ekumenickom koncile v roku 381 v Konštantínopole, kde obhajoval čistotu pravej viery.
Ako mních túžil po návrate do samoty, no priatelia ho prosili, aby zostal v meste a modlil sa za jeho ochranu. Okolo roku 382 Izák založil prvý monastier v Konštantínopole, nazval ho podľa jeho staviteľa Saturninus a viedol ho ako igumen (predstavený). Staral sa nielen o mníchov, ale pomáhal aj núdznym v uliciach. Na sklonku života odovzdal vedenie svojmu žiakovi svätému Dalmatovi, po ktorom monastier dostal meno. Svätý Izák zomrel 30. mája 383.
Veriaci sa na svätca obracajú aj týmito modlitbami:
Tropár: Boží obraz sa v tebe, Otče, skutočne zachoval, lebo si vzal kríž a nasledoval Krista. Tým si nás naučil nedbať na telo, lebo pomíňa, ale starať sa o dušu, lebo je nesmrteľná. Preto sa tvoj duch, ctihodný Izák, raduje s anjelmi.
Kondák: Ako verný Boží služobník zapálil si sa horlivosťou za Kristovu Cirkev, napomínal si cisára Valensa, prorocky si predpovedal jeho smrť v ohni pre zatváranie chrámov. Preto, ctihodný otec Izák, neprestajne sa modli za nás, ktorí ťa uctievame.
