Matka Tereza vo svojom duchovnom učení často pripomínala, že pôst nie je cieľom sám osebe, ale cestou k obráteniu srdca. Nechápala ho len ako zrieknutie sa jedla, ale ako hlboký ľudský a kresťanský postoj – vedomé rozhodnutie, ktoré má viesť k väčšej láske a citlivosti voči slabým.
Podľa nej pravý pôst znamená zbavovať sa egoizmu, búrať tvrdosť srdca, zriekať sa hnevu a bojovať s vlastnou ľahostajnosťou. Vyzývala, aby sme sa „postili“ od slov, ktoré zraňujú druhých ľudí. Radila, aby sme sa zdržali odsudzovania. Súčasťou pôstu je aj trpezlivosť. Naším pôstnym pokrmom má byť láskavosť, trpezlivosť, odpustenie a súcit. Takýto pôst premieňa naše vzťahy a pripravuje nás na skutočnú službu – slúžiť životu.
Neoddeliteľnou súčasťou pôstu bola pre svätú Matku Terezu solidarita. Pripomínala, že láska k blížnemu sa neprejavuje veľkými slovami, ale konkrétnymi skutkami: „Nie všetci môžeme robiť veľké veci. Ale môžeme robiť malé veci s veľkou láskou.“ Solidarita sa podľa nej začína tam, kde si všimneme potreby človeka, ktorý stojí najbližšie pri nás – v rodine, v práci, vo farnosti, v spoločenstve.
Zdôrazňovala tiež, že najhlbšia chudoba nie je materiálna. „Najväčšia chudoba nie je nedostatok chleba, ale nedostatok lásky a starostlivosti.“ Preto povzbudzovala nielen k deleniu sa o majetok, ale aj o čas, pozornosť a blízkosť. Učila, že pokoj v spoločnosti je možný len tam, kde ľudia cítia vzájomnú zodpovednosť: „Ak nemáme pokoj, je to preto, že sme zabudli, že patríme jeden druhému.“
Svätica z Kalkaty zároveň pripomínala, že skutočná solidarita niečo stojí. Láska podľa nej nemôže zostať pohodlná a lacná: „Láska musí bolieť, inak to nie je láska.“ Práve pôst nás má viesť k ochote pomáhať niesť bremená druhých a vystúpiť zo zóny vlastného pohodlia. Chudobných a trpiacich vnímala ako osobitne blízkych Bohu a často opakovala, že v nich stretávame samotného Krista.
Veľkým svedectvom jej životného postoja bola aj udalosť pri udelení Nobelovej ceny za mier. Požiadala, aby finančné prostriedky určené na oslavy boli radšej použité na pomoc chudobným. Týmto gestom ukázala, že jednoduchosť, skromnosť a solidarita nie sú len duchovnými pojmami, nie sú frázami, ale konkrétnym spôsobom života. Života, ktorý vedie k svätosti.
Jej posolstvo zostáva aktuálne: pôst, ktorý vedie k solidarite, súcitu a láske, má moc meniť vesmír. Náš vlastný vesmír aj vesmír iných ľudí.
