Na 14. december pripadá v Rímskokatolíckej cirkvi liturgická pamiatka svätého Jána z Kríža. Tento významný karmelitánsky kňaz a „mystický učiteľ“ zo 16. storočia je o. i. známy svojím vkladom do reformy karmelitánskeho rádu spolu so svätou Teréziou z Ávily.
Narodil sa ako Ján de Yepes y Álvarez v roku 1542 v španielskom mestečku Fontiveros blízko Ávily ako tretí a posledný syn do tzv. novokresťanskej rodiny iberských židovských konvertitov na kresťanstvo. Smrť otca Gonzala prinútila matku Catalinu, sirotu z rodiny nízkeho pôvodu, zápasiť o obživu.
Ján od mladosti vynikal v štúdiách, no neosvedčil sa ako učňovský remeselník. Svoje schopnosti napokon uplatnil pri práci v nemocnici pre chudobných a v štúdiu na jezuitskom kolégiu v meste Medina del Campo, kam sa matka s rodinou presťahovala za prácou.
Po skončení štúdia v roku 1563 vstúpil ako Ján od svätého Mateja ku karmelitánom, kde žil podľa prísnej pôvodnej reguly zdôrazňujúcej samotu, mlčanie, chudobu, prácu a kontemplatívnu modlitbu. Rok nato zložil prvé sľuby a začal študovať filozofiu a teológiu na univerzite v Salamanke.
Po vysvätení za kňaza v roku 1567 zvažoval prestúpiť do prísnejšieho kartuziánskeho rádu. Jeho život však zmenilo stretnutie v Medine s karmelitánkou Teréziou z Ávily, ktorá ho presvedčila, aby sa namiesto odchodu venoval s ňou reforme rádu, a to návratom k jeho prísnej prvotnej regule.
Ján od svätého Mateja 28. novembra 1568 spolu s ďalšími založil prvý kláštor reformovaných bosých karmelitánov v obci Duruelo a v ten istý deň prijal meno Ján z Kríža. Reformné úsilie spolubratov zdôrazňovalo jednoduchý a prísny životný štýl, symbolizovaný aj nosením sandálov namiesto topánok.
Ako spovedník a duchovný vodca pomáhal aj svätej Terézii v jej reformách. Hnutie bosých karmelitánov však čelilo silnej opozícii. Po dvoch rokoch bojov v decembri 1577 Jána nespravodlivo obvinili, uväznili a deväť mesiacov trýznili v stiesnenej cele. Napriek utrpeniu vo väzení zažil mystický dotyk Boha a tento dotyk vložil do básní, ktoré sú považované za jedny z najkrajších v španielskej literatúre vôbec.
Ján z Kríža prirovnával duchovnú cestu k výstupu na horu, ktorý si vyžaduje odvahu, trpezlivosť a očisťovanie duše. Zdôrazňoval úplnú zameranosť na Boha, pričom duša sa má oslobodiť od všetkého, čo by ju mohlo viazať na tento svet. Podľa neho cesta k Bohu vyžaduje, aby človek „nič nemal, nič nechcel a ničím nebol“, aby tak mohol získať „všetko“.
Jeho hlboká mystická náuka ovplyvnila nielen španielsku literatúru, ale aj kresťanskú teológiu. V jeho dielach nachádzame úžasnú schopnosť spájať poéziu a teológiu, pričom jeho texty sú dodnes zdrojom duchovného povzbudenia. Medzi jeho najvýznamnejšie spisy patria Výstup na horu Karmel, Duchovná pieseň, Živý plameň lásky a Temná noc duše.
Po dramatickom úteku z väzenia pokračoval vo svojej reformnej práci a zakladaní i vedení nových komunít. V roku 1580 napokon pápež Gregor XIII. podpísal dekrét o oddelení jednotlivých vetiev karmelitánov.
Ján z Kríža zomrel 14. decembra 1591 v kláštore andalúzskej obce Úbeda. Jeho posledné slová zneli: „Dnes budem spievať ranné chvály v nebi.“ Po jeho smrti sa zmenil aj pohľad naňho: z nespravodlivo odsudzovaného reformátora sa stal uznávaný svätec.
Blahorečený bol pápežom Klementom X. v roku 1675, svätorečený pápežom Benediktom XIII. v roku 1726 a za Učiteľa Cirkvi ho v roku 1926 vyhlásil pápež Pius XI. Jeho spisy a učenie odporučil k štúdiu aj pápež svätý Ján Pavol II., ktorý o Jánovi z Kríža napísal svoju doktorandskú prácu a nazval ho „majstrom viery a svedkom živého Boha“.
