Svätý Bystrík, nitriansky biskup a mučeník z prvej polovice 11. storočia, je spojený so šírením kresťanskej viery na území dnešného Slovenska a s dramatickými povstaniami v Uhorsku proti takejto snahe.
Bystrík sa spomína vo viacerých historických dokumentoch uložených vo Vatikánskom apoštolskom archíve a archíve Nitrianskeho biskupstva. Najstarší písomný prameň, ktorý ho uvádza, je Väčšia legenda o svätom Gerardovi z 13. storočia, ktorá opisuje udalosti okolo povstania v roku 1046, keď napokon boli umučení biskupi Gerard, Buldus a Bystrík. Okrem tejto legendy sa Bystríkovo meno vyskytuje vo viacerých uhorských kronikách, napríklad v Budínskej i Dubnickej, ako aj v Uhorskej kronike Henricha z Mügelnu.
Podľa dostupných zdrojov sa Bystrík narodil okolo roku 1003 a pochádzal z vyššieho šľachtického rodu z okolia Nitry, kde bolo silné kresťanské slovienske spoločenstvo, v ktorom sa východné kresťanstvo udržalo aj po páde Veľkomoravskej ríše. Predpokladá sa, že Bystrík absolvoval Učilište svätého Hypolita na Zobore, kde sa vzdelávali pokračovatelia diela svätých Cyrila a Metoda.
Bystrík najprv pôsobil ako prepošt Nitrianskej kapituly, neskôr okolo roku 1034 ho kráľ Štefan I. (975 – 1038) ustanovil za biskupa Nitry. Hoci neexistujú jednoznačné dôkazy o existencii Nitrianskeho biskupstva v tom období, historik Richard Marsina predpokladá, že Bystrík mohol mať biskupské svätenie ad personam.
Keď kráľ Štefan I. v roku 1038 zomrel bez priameho dediča, nastala v Uhorsku zložitá politicko-náboženská situácia. Kráľom sa stal benátsky rodák Peter Orseolo (1011 – 1046), Štefanov synovec, čo viedlo v nasledujúcich rokoch k viacerým povstaniam nespokojných veľmožov.
Keď do čela povstania v roku 1046 sa postavil békešský župan Vata, prívrženec návratu k pohanstvu, jeho vojská sa pustili do ničenia kostolov a kláštorov v Zadunajsku i v Potisí. Biskup Bystrík spolu s biskupmi Gerardom, Buldom a Benetom sa uchýlili do opevneného Stoličného Belehradu (dnešný Székesfehérvár v Maďarsku). Keď sa dozvedeli, že vojská ich spojencov sa blížia k Pešti, rozhodli sa ísť ich privítať. Cestou však narazili na vojsko vedené Vatom, ktoré ich napadlo a zajalo pri Dunaji.
Gerarda priviazali na voz a spustili z hory Kelen do Dunaja, kde ho potom dobodali. Bulda ukameňovali, kým Bystrík spolu s Benetom sa pokúsili dostať na druhý breh rieky. Bystrík bol však smrteľne zranený mečom a zomrel o tri dni neskôr 26. septembra 1046; iná verzia opisu Bystríkovej smrti spomína zasiahnutie šípmi. Benetus unikol a v rokoch 1046 – 1055 bol ostrihomským arcibiskupom.
V roku 1083 pápež Gregor VII. na podnet uhorského kráľa Ladislava I. kanonizoval čanádskeho biskupa Gerarda a jeho spolumučeníkov nitrianskeho biskupa Bystríka a jágerského biskupa Bulda. Ich spoločný sviatok bol rozhodnutím Sabolčskej synody v roku 1092 stanovený na 24. septembra.
Úcta k svätému Bystríkovi sa na Slovensku zachovala dodnes aj v podobe množstva vitráží, obrazov a kostolných malieb zobrazujúcich tohto svätca. Jeho atribútmi sú pluviál, pálium, mitra, berla, rukavice a biskupský prsteň, ale aj meč a palmový list ako symboly mučeníctva. V ikonografii je často vyobrazovaný s loďkou, symbolizujúcou jeho útek pred pohanskými vojakmi, a so šípmi, ktoré mu spôsobili smrteľné rany.
Sú po ňom pomenované ulice v Nitre i v Žiline. V Čičmanoch sa nachádza exercičné a rekreačné zariadenie Dom svätého Bystríka, v ktorom je aj kaplnka zasvätená tomuto svätcovi. Patrocínium svätého Bystríka majú aj rímskokatolícke kostoly v obciach Nemce a Hajná Nová Ves. V kostole v obci Vyšná Myšľa sa zas nachádza zvon svätého Bystríka. V Katedrále svätého Emeráma v Nitre je zvon zasvätený svätým Emerámovi a Bystríkovi a blahoslavenému Maurovi.
V Starej Bystrici na Kysuciach je socha svätého Bystríka umiestnená na takzvanom slovenskom orloji. Na Slovensku pôsobí tiež Vydavateľstvo svätého Bystríka, ktoré vydáva náboženskú literatúru.
Kult svätého Bystríka žije nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, napríklad v Spojených štátoch, Kanade, Austrálii, Taliansku, Maďarsku i Poľsku. V Pápežskom Slovenskom ústave svätých Cyrila a Metoda v Ríme je vyobrazený na vitráži a v Krakove je stvárnený na mozaike v Kostole Božieho milosrdenstva.
