Jozef Kupertínsky, ktorého si Rímskokatolícka cirkev pripomína 18. septembra, sa narodil 17. júna 1603 v mestečku Copertino v Neapolskom kráľovstve. Pochádzal z chudobnej rodiny, jeho otec Felice Desa bol stolárom a matka Franceschina Panaca sa starala o domácnosť. Pre otcovu neschopnosť splatiť dlh zabavil rodinný majetok exekútor a Jozef sa narodil v maštali. To už od začiatku predznačilo jeho jednoduchý a pokorný život.
Jozefovo detstvo bolo sprevádzané mnohými fyzickými aj emocionálnymi bolesťami. Mal otvorené ústa, ktoré priťahovali pozornosť jeho posmievačných rovesníkov. Trpel aj vážnymi ochoreniami, ako bol hnisajúci vred na kolene a zapáchajúca vyrážka na hlave, čo zapríčinilo, že ostatné deti ho spomedzi seba vylúčili. Navyše preto ani nemohol chodiť do školy. Tak sa stalo, že sa u strýka učil za obuvníka.
Zlom nastal, keď bol ako 15-ročný zázračne uzdravený z chorôb v mariánskej svätyni Maria della Grazia v Galatone.
V snahe nájsť svoje miesto v náboženskom svete skúsil Jozef vstúpiť najprv k minoritom a potom k františkánom, no ani jedni ho neprijali. Uspel v kláštore kapucínov, kde prijal rehoľné meno Štefan. Pre ťarbavosť a neschopnosť zvládať základné úlohy ho však v marci 1621 po deviatich mesiacoch prepustili. Jeho matka bola týmto zlyhaním sklamaná a bola na neho nahnevaná.
Napriek tomuto neúspechu sa jeho duchovná cesta neskončila. Na príhovor strýka, ktorý bol františkánom, ho napokon prijali do františkánskeho kláštora v Grottelle, kde začínal ako sluha. Tam si ho predstavení obľúbili pre jeho pokornú povahu, a hoci mu chýbalo vzdelanie, prijali ho v roku 1626 do rehole a dovolili mu pokračovať v noviciáte.
S pomocou Panny Márie sa zázrakom naučil čítať a písať a postupne dosiahol veľkú duchovnú múdrosť. Dňa 18. marca 1628 bol vysvätený za kňaza. V ďalšom období začal viesť život plný sebazapierania a kajúcnosti: pravidelne sa bičoval, postil a často prežíval mystické zážitky, počas ktorých sa vznášal nad zemou v extázach.
Práve časté levitácie boli jedným z najznámejších aspektov života svätého Jozefa Kupertínskeho. K prvej dokumentovanej levitácii došlo 4. októbra 1630 v Kostole Panny Márie v Grottelle, kde sa pri modlitbe vzniesol až do výšky kazateľnice. Tieto zázračné udalosti sa stali natoľko pravidelnými, že priťahovali pozornosť nielen obyčajných ľudí, ale aj veľmožov, kardinálov a prelátov, ktorí hľadali jeho radu a pomoc. Jeho popularita však viedla aj k tomu, že ktorísi neprajníci ho udali inkvizícii.
Po vypočúvaniach bol síce zbavený všetkých obvinení, no jeho predstavení rozhodli, že ho presunú do kláštora v Assisi, kde ho mohli lepšie pozorovať a chrániť pred nadmernou pozornosťou verejnosti. Tam prežil štrnásť rokov, počas ktorých sa jeho extázy a levitácie stali ešte častejšími.
Pre obavy, aby nevznikli nepríjemnosti, pápež Inocent X. nariadil jeho premiestnenie do odľahlejších kláštorov. Jozefa takto presúvali z jedného kláštora do druhého, to však jeho mystické zážitky nezastavilo. Posledné roky strávil v kláštore v Osime, kde 18. septembra 1663 po dlhej chorobe zomrel.
Pri jeho hrobe sa začali diať zázraky, čo prispelo k jeho kanonizácii. V roku 1753 ho pápež Benedikt XIV. vyhlásil za blahoslaveného a už o 14 rokov neskôr ho svätorečil pápež Klement XIII.
Svätý Jozef Kupertínsky je patrónom študentov, letcov, kozmonautov a obuvníkov.
