Vedeli ste o tom, že Záhorie má od roku 2000 svoju novú dominantu, ktorá sa stala pútnickým miestom, jedným z najmladších u nás? Tou dominantou je Miléniový kríž. Nachádza sa nad obcou Rybky v lokalite Vírovská v okrese Senica. Majestátny kríž v poli dosahuje výšku 27 metrov a rozpätie ramien má deväť metrov. V dolnej časti kríža je Kaplnka Božieho milosrdenstva s relikviou svätej sestry Faustíny z Ríma. Jej interiér o veľkosti 4 m x 4 m dokončili v roku 2003. V kríži je aj relikvia Svätého kríža, na ktorom zomrel Pán Ježiš. Darovali ju rehoľné sestry z Cerovej.
„Krásna spomienka, tu ma manželík môj Marián požiadal o ruku,“ podelila sa na Facebooku o svoje pocity spojené s návštevou kríža Zuzana. „Je to prekrásne miesto v našom okolí,“ pripojila sa pani Helena. Na sociálnych sieťach pribúdajú nové a nové fotografie: pri Miléniovom kríži sa fotia pútnici, ktorí sem zamierili cielene, ale aj tí, ktorí sem zablúdili a naďabili na nový objav, či motorkári, ktorí išli okolo. A nielen cez deň budí kríž zvláštny záujem. Osvetlený aj v noci priťahuje rovnako. A hoci v poli pribudol akosi potichu, za jeho osadením je kopec práce.
Veď posúďte sami: pozemok pre kríž daroval Marcel Pisarovič z Rovenska. Postavila ho firma Martina Belavého zo Zvončína a na prípravných i záverečných prácach sa výrazne a bezplatne podieľali veriaci z Rybiek a okolia. Kovovú krížovú cestu, ktorá dotvára okolie, vytvoril a daroval pán Emil Halaš z Rovenska v roku 2009.
Okolie kríža skrášlila výsadba kvetov, kríkov, prístupový chodník, pribudli lavičky. Reliéfy na kríži vytvoril umelecký klampiar Jozef Patúc a jeho syn Jozef zo Smrdák. V mieste prekríženia vidno totiž z oboch strán rovnaký farebný reliéf – symbol Jubilejného roka 2000 o priemere dvoch metrov s nápisom „Kristus včera, dnes, naveky, R. P. 2000“.
Iniciátormi kríža boli veriaci rybčianskej filiálky rímskokatolíckej farnosti v Rohove. No a posviacka kríža sa uskutočnila 19. septembra v roku 2009. Pietny priestor je teda už niekoľko rokov miestom modlitby. Požehnané miesto už objavili aj pútnici z Českej republiky, Rakúska či Venezuely a vedia o ňom už aj v Azerbajdžane či Veľkej Británii.
Za všetkým hľadaj ženu?
Ako to už býva, za každým zaujímavým miestom je aj nevšedný príbeh. A platí to aj v tomto prípade. Vypátrali sme projektantku Miléniového kríža bodrú ženu Emíliu Masarykovú. Nie každý možno uverí, že v decembri tohto roka oslávi už 88 rokov života. Prezradí, že miléniové kríže sú na svete iba dva: okrem už spomínaného na Záhorí sa podobným unikátom môžu pochváliť ešte v Skopje, hlavnom meste Severného Macedónska. „Tam majú tiež Jubilejný kríž, ba ešte vyšší: ten je dvakrát taký vysoký ako Socha slobody v Amerike,“ prehodí projektantka.
Je rodáčkou z Rybiek a roky žila v Senici. Už počas totality i po nej projektovala kostoly a fary: vo farnosti Rybky stojí vďaka nej budova aj prístavba kostola, v Rohove poschodová fara, podobne aj v Senici; v Libichave a vo Velušovciach sa zas pričinila o kostoly. Okrem toho táto matka troch detí manželovi včelárovi 56 rokov pomáhala pri včelách. Tri a pol roka opatrovala otca s demenciou.
Okrem toho bola takmer celý život oporou svokre, ktorá skoro ovdovela. O vlastnú sestru sa zas intenzívne starala po jej vážnom zdravotnom kolapse. A nečakane počas dvoch dní prišla o 59-ročnú nevestu, ktorú skolila choroba. Pred niekoľkými rokmi ovdovela. „Manžel bol hlboko veriaci. Zomieral tak, že som ho držala za ruku, ako si želal, a spolu s dvoma kňazmi a rehoľnou i civilnou sestrou sme sa pri jeho odchode na večnosť odmodlili celú Korunku k Božiemu milosrdenstvu,“ spomína.
V pamäti sa vracia k Jubilejnému roku 2000, na ktorý sa mnohí veriaci pripravovali modlitbami v kostoloch i spoločenstvách, kým svet sa ho chystal osláviť ohňostrojmi a zvukmi petárd. Pani Emília a veriaci z Rybiek sa rozhodli postaviť kríž, ktorý by pripomínal významnú udalosť na dlhé roky a celým generáciám na Slovensku.
Pamätná cesta autobusom
Keď začiatkom roka 2000 cestovala autobusom z Bratislavy do Senice, dostala vnuknutie. „Sedela som na prvých sedadlách a prezerala som si okolie. Pred Senicou sa mi naskytol nádherný pohľad na toto okresné mesto, za ním naša dedina Rybky a na obzore vrch Bočiny (Losky), lokalita Vírovská.“ Dodá, že práve v tej chvíli si spomenula na to, že nad týmto vrchom sa presúval vrtuľníkom pápež. Prišli jej na um slová piesne Stojí v poli kríž a uvedomila si, že niet vhodnejšieho miesta pre kríž, ako je toto.
Po príchode domov zašla na obecný úrad zistiť, ako to po polstoročí vyzerá s pozemkami v tejto lokalite. Lenže, ako pripomína projektantka, vedela, že Rybky sú dedinka s počtom obyvateľov do 500 duší a nie všetci sú veriaci… Ale vtedajší správca farnosti dal dielu požehnanie a výstavbu Jubilejného kríža odsúhlasil aj Senecký dekanát.
Práce na jeho výstavbe sa podľa slov Emílie Masarykovej začali 8. augusta 2000 a ukončili ich 16. septembra 2000. Do inštalácie kríža ju povzbudili aj bývalý apoštolský nuncius a don Andrej Pauliny, ktorí miesto navštívili. Ako sa dozvedáme, na začiatku mala projektantka majestátneho diela k dispozícii len 80 000 korún, a bolo treba 800 000! Jej slobodná sestra preto z 12 navyše odrobených rokov šľachetne pripojila svojich ušetrených 400 000 korún. A ešte ďalšia obdivuhodná vec sa podarila: Emília Masaryková s pani Einetterovou od dobrodincov získali ešte ďalšiu dôležitú sumu peňazí.
Matka jedného z kňazov zo Záhoria, obyvateľka Rybiek, si zaspomínala, že v deň, keď veľký kríž posviacali, sa mnohí pre nepriaznivé počasie borili v blate. Ale potom na okamih zasvietilo slnko a objavila sa dúha. A odvtedy tu vraj už nikdy na sviatok Božieho milosrdenstva nepršalo…
„Žehnajúci“ pápež nad kopcom
„Z vecí, ktoré som projektovala, toto považujem za mimoriadne dielo. Viete, keď som o tom hovorila ľuďom, že sa blíži rok 2000 a uvažujem o tom veľkom kríži, mali v očiach slzy. Tá atmosféra bola taká, akoby sa čakalo, že v roku 2000 sa niečo udeje. Pamätám si, že v Británii postavili zvláštny kolos, ktorý stál miliardu dolárov a ešte 800 000 libier k tomu, a ľudia to neprijali!
Ja som sa veľmi modlila k Jánovi Pavlovi II., mala som doma jeho obraz a prosila som ho: ‚Pomôž mi, pomôž mi.‘ A vždy to išlo, aj keď bolo zlé počasie,“ rozmieňa na drobné svoje spomienky projektantka unikátu zo Záhoria. Pamätá si na okamihy, keď Ján Pavol II. ustanovil v Cirkvi sviatok Božieho milosrdenstva. Farnosť Rybky podľa nej patrila vôbec k prvým, ktoré si sviatok okamžite osvojili. „Prví sme mali ten známy obraz Božieho milosrdenstva v kostole. Keď pápež zomrel, modlili sme sa pri tom kríži. Keď bol blahorečený a svätorečený, na mieste tohto kríža bola odslúžená svätá omša. Je známe, že on všade, kade chodil, žehnal. A jeho žehnajúca ruka „tam musela padnúť“ na to miesto, kde stojí Jubilejný kríž, lebo sme naň nemali peniaze, chodili sme po okrese, ľudia prispievali a kríž stojí!
A to, že počas návštevy Slovenska pri presune z Velehradu do Šaštína letel aj nad týmto kopcom, na ktorom stojí kríž, som našla potvrdené v kronike,“ pripája ďalšie svoje vyznanie. O tomto kríži napísala aj knižku, ktorú jej pomohol vydať Obecný úrad v Rybkách vlani. Píše sa v nej aj toto: „Mimoriadnou historickou udalosťou pre našu obec Rybky bol prelet tohto veľkého pápeža Jána Pavla II. nad naším chotárom, lokalitou Vírovská, vrchom Bočiny (Losky). V rybčianskej kronike stojí záznam: ‚Nedeľa 22.4.1990 – prelet helikoptéry so Svätým Otcom Jánom Pavlom II. nad naším chotárom… Tento prelet sledoval a jeho pravdivosť potvrdil aj náš rodák páter Rastislav Šedivý, ktorý bol v tej dobe študentom ma strednej škole.‘“
Kríž, ktorý vstupuje do životov
Projektantka najvyššieho kríža na Slovensku si želá, aby si ľudia z tohto miesta odnášali pokoj. A nezaháľa. Doma zápalisto píše kroniku rodnej dediny. „Týmto sa vzpružujem. Vkladám tam aj rôzne duchovné udalosti, aby kronika nebola len o hasičoch a podobne,“ zasmeje sa. Na budúci rok k 25. výročiu Jubilejného roku chystá spomienkovú papierovú „skladačku“, ktorá bude ľuďom pripomínať vznik Miléniového kríža. „Magnetky už máme,“ poznamená tvorivá žena, ktorá už napísala aj knihu o kostole v Rybkách.
Keďže do konštrukcie monumentálneho kríža bol vložený aj odkaz pre budúce generácie, dúfajme, že ho tam raz objavia. Stojí v ňom aj toto: „Modlite sa v spoločenstvách Cirkvi, aby ste vzhľadom na ťažké časy, v ktorých žijeme, boli stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzve odôvodniť nádej, ktorá je vo vás… Nech vám tento kríž pripomína, že tu žili vaši predkovia, ktorí si cez mnohé prenasledovania zachovali vieru v Krista a tak splnili odkaz sv. Cyrila a Metoda: ‚Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane.‘“
V knižke o tomto kríži umiestnenom v poli nachádzame aj informáciu, že v roku 2007 sa pri ňom počas sviatkov zozbieral milodar pre pacientov Onkologického ústavu svätej Alžbety v Bratislave v sume 10 000 Sk. Od kňazov a veriacich zhromaždených na tomto mieste bol odoslaný pozdrav pápežovi Benediktovi XVI. k jeho osemdesiatym narodeninám.
Natáčal sa tu film o Korunke Božieho milosrdenstva, ktorý bol vysielaný do sveta. Pri kríži sa neraz fotografujú novomanželia. Rodák z Rybiek Dominik zverejnil, že na internete v Nemecku koluje fotografia Miléniového kríža s textom: „Alpy je vidieť aj zo Záhoria na Slovensku.“ Zastavujú sa pri ňom bicyklisti, šoféri, turisti i kúpeľní hostia z blízkych Smrdák.
Tento kríž, ktorý postavili a financovali veriaci z milodarov a sponzori, plní v poli v zložitej dobe na začiatku tretieho tisícročia svoje zvláštne poslanie. Priťahuje aj tých, ktorí o ňom nevedeli. Kto sa dotkne takéhoto miesta, nemôže odísť nielen bez fotografie, ale najmä stopy v duši… Vnímavosť jednej laičky v spojení s obetavosťou iných dokázala aj to, čo sa na prvý pohľad zdalo nemožné. O tomto mieste budeme ešte asi veľa počuť…
