„Kristus vstal z mŕtvych – Skutočne vstal!“ Týmto veľkonočným pozdravom, ktorým sa východní kresťania zdravia 40 dní po Pasche, začal pápež Lev XIV. svoj prejav k predstaviteľom východných katolíckych cirkví. Stretnutie vo vatikánskej Aule Pavla VI. spolu s tisíckami pútnikov z celého sveta bolo jedným z prvých verejných podujatí jeho pontifikátu v kontexte aktuálneho Jubilejného roka. Gréckokatolícku cirkev na Slovensku zastupovali jej pastieri: vladyka Jonáš Maxim, prešovský arcibiskup a metropolita, bratislavský eparcha vladyka Peter Rusnák spolu s pomocným biskupom vladykom Milanom Lachom SJ a arcibiskup Cyril Vasiľ SJ, košický eparcha.
Prítomnosť biskupov, kňazov, rehoľníkov a veriacich východných cirkví je znamením zmŕtvychvstania pre celú Cirkev, zdôraznil pápež a ocenil ich rozmanitosť, duchovnú hĺbku – a ich bolesť. Mnohé z týchto cirkví sú dnes „poznačené slávnou históriou a bolestným utrpením“. „Ste vzácni,“ povedal pápež jednoducho a priamo.
Lev XIV. citoval slová svojho predchodcu Františka, ktorý v roku 2024 o východných cirkvách povedal: „Sú to cirkvi, ktoré treba milovať: zachovávajú jedinečné duchovné a múdre tradície a majú nám veľa čo povedať o kresťanskom živote, o synodalite a o liturgii.“ Za „nesmierne poklady pre Cirkev“ označil súčasný pápež cirkevných otcov, koncily a mníšstvo.
Pápež dôrazne pripomenul Leva XIII., ktorý v roku 1894 vydal apoštolskú exhortáciu Orientalium Dignitas – prvý pápežský dokument, ktorý sa výslovne venoval dôstojnosti východných cirkví. Ich dôstojnosť je zakorenená v tom, že „dielo vykúpenia sa začalo na Východe“. Toto teologické miesto je viac než len historické: „Máte jedinečnú a privilegovanú úlohu – ako miesto vzniku vznikajúcej Cirkvi,“ citoval pápež svätého Jána Pavla II. (Orientale Lumen, 5) Výrazom tejto blízkosti k prameňu je aj používanie jazyka samotného Ježiša v niektorých východných liturgiách – znak nerozlučnej blízkosti k Pánovi.
Lev XIII. apeloval na to, aby sa legitímna liturgická a disciplinárna rozmanitosť východných cirkví nielen zachovala, ale aj cenila ako ozdoba Cirkvi. Táto výzva je dnes podľa Svätého Otca Leva XIV. naliehavejšia ako kedykoľvek predtým. Mnohí kresťania na Východe sú nútení pre vojnu, nestabilitu a prenasledovanie opustiť svoju vlasť – „a riskujú stratu nielen vlasti, ale aj svojej náboženskej identity“.
Pápež opäť citoval Leva XIII.: „Zachovanie orientálnych obradov je dôležitejšie, než by si niekto myslel.“ V tom čase vydal normu, že každý misionár, ktorý sa pokúsi presvedčiť kresťana z východných cirkví, aby prešiel na latinský obrad, „má byť odvolaný z úradu“. Dnes možno toto varovanie počuť opäť: Východ treba zachovať, najmä v diaspóre. Na jednej strane je potrebné vytvoriť vhodné štruktúry a na druhej strane je potrebné zvýšiť povedomie veriacich latinského obradu. Pápež poveril Dikastérium pre východné cirkvi vypracovaním jasných smerníc, „aby veriaci východných cirkví mohli zachovať svoje živé tradície a zároveň obohatiť miesta, kde žijú. Cirkev vás potrebuje!“
S pôsobivou teologickou jasnosťou Lev XIV. zdôraznil dôležitosť východných liturgií: v nich je zmysel pre tajomstvo „taký živý“, že je doň zapájaný celý človek. Tieto liturgie „spievajú o kráse spásy“ a „vyvolávajú úžas nad božskou veľkosťou, ktorá sa dotýka ľudskej malosti“. Pápež výslovne zdôraznil aspekty, ktoré by mali byť znovuobjavené aj na Západe: mystagogická hĺbka, neprestajná modlitba, pokánie, pôst, penthos – duchovné pokánie sĺz za vlastné hriechy a hriechy sveta.
Táto spiritualita nie je nostalgická, ale nevyhnutná. „Vaše spirituality – starodávne a stále nové – sú liekmi,“ povedal Lev XIV. Spájajú dramatické uvedomenie si ľudskej úzkosti s úžasom nad Božím milosrdenstvom. V tejto dynamike človek nie je ponorený do zúfalstva, ale „povolaný prijať dar zbožštenia – k uzdraveniu a pozdvihnutiu do nebeských výšin“.
Lev XIV. citoval svätého Efréma Sýrskeho: „Sláva tebe, ktorý si zo svojho kríža urobil most ponad smrť… Sláva tebe, ktorý si si obliekol smrteľné telo človeka a urobil ho zdrojom života pre všetkých smrteľníkov.“
A dodal: „Je darom milosti rozpoznať svetlo zmŕtvychvstania v každej potrebe. Kto, ak nie kresťania Východu, môže spievať slová nádeje v priepasti násilia?“
Pápež sa potom obrátil k utrpeniu mnohých východných kresťanov. „Kto, ak nie vy, ktorí poznáte hrôzy vojny zblízka, môže dôveryhodne hovoriť o mieri?“ Citoval pápeža Františka, ktorý označil východné cirkvi za „cirkev mučeníkov“ (27. júna 2024). Bolesť ľudí na Ukrajine, v Sýrii, Libanone, na Blízkom východe, v Tigraji a na Kaukaze je hrozná.“
„A nad touto hrôzou, nad masakrami toľkých mladých životov, ktorých smrť by nás mala pobúriť, pretože ľudia zomierajú v mene vojenského dobývania, sa zdvíha volanie – nie až tak pápežovo, ako volanie Krista: ‚Pokoj vám!‘“ (Jn 20,19; 21,26) Sám Kristus povedal: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva.“ (Jn 14,27)
Pápež vysvetlil, že Kristov pokoj nebol len tichom po vojne, ale darom života, ktorý znamená „odpustenie, nový začiatok, zmierenie“. „Urobím všetko pre to, aby sa tento mier šíril,“ sľúbil Lev XIV. Svätá stolica je pripravená zjednotiť nepriateľov. Zbrane musia stíchnuť – nie z politických dôvodov, ale preto, že neprinášajú riešenia, ale utrpenie. Vyzval politických lídrov: „Stretnime sa, poďme sa rozprávať, poďme rokovať! Vojna nie je nikdy nevyhnutná. Ostatní nie sú primárne nepriatelia – sú to ľudia, nie zlí ľudia, ktorých treba nenávidieť, ale ľudia, s ktorými sa dá hovoriť: „Odmietame manichejské vízie, ktoré sú typické pre násilné príbehy a ktoré rozdeľujú svet na dobro a zlo.“
V poslednej časti svojho prejavu sa Lev XIV. prihovoril biskupom a pastierom východných cirkví. „Vaše cirkvi by mali žiariť – skrze vieru, nádej a lásku. Skrze nič iné.“ Vyzýval k vnútornému očisteniu a k podpore pravého spoločenstva – najmä na synodách. Mali by to byť miesta „autentickej kolegiality a spoločnej zodpovednosti“. Administratíva musí byť transparentná, služba pokorná, odhodlanie úplné – bez márnivosti, honby za mocou a pestovania imidžu. Lev XIV. citoval svätého Simeona Nového Teológa: „Ako niekto, kto sype prach na uhlíky a dusí ich, tak starosti tohto života a každá pripútanosť k bezcenným veciam ničia uhlíky srdca.“ Cirkev Východu je podľa Leva XIV. povolaná byť slobodná od všetkých svetských pút a tendencií k rozdeleniu – „pre svedectvo evanjelia“.
Na záver pápež naliehavo požiadal východné cirkvi o modlitby za jeho službu a požehnal ich: „Modlite sa za Cirkev – a prinášajte svoj mocný príhovor za moju službu pred Bohom.“
Spracoval Rastislav Čižik.
