Gréckokatolícka cirkev si 23. decembra pripomína desiatich mučeníkov z Kréty. Menovali sa Teodulus, Saturninus, Euporus, Gelázius, Eunicianus, Zótik, Kleomenes (v niektorých zdrojoch Pompius), Agatopus, Bazilides a Evarest.
Žili v čase, keď sa za cisára Décia (249 – 251) komunita kresťanov ocitla v intenzívnom prenasledovaní. Prefekt rovnakého mena Décius nariadil zatknutie všetkých, ktorí verejne vyznávali vieru v Krista. Medzi zadržanými bolo aj desať mužov z rôznych miest na Kréte. Po svojom zatknutí všetci pred prefektom jednohlasne vyhlásili svoju oddanosť Kristovi a odmietli vzdať úctu pohanským bohom.
Ich pevné presvedčenie ho rozzúrilo a pokúsil sa ich zlomiť. Počas tridsiatich dní boli vystavení brutálnemu mučeniu – odopierali im jedlo, vystavovali ich fyzickým trestom a ponižovaniu. Napriek tomu sa odmietli vzdať svojej viery. Legendy hovoria, že počas utrpenia sa neustále modlili a prosili Boha, aby ich trýzniteľov osvietil a priviedol k pravde.
Keďže kruté zaobchádzanie ich nezlomilo, prefekt nariadil, aby všetkých desiatich sťali. Ich mučenícka smrť je datovaná do roku 250. Na mieste ich martýria postavili v 12. storočí chrám, v ktorom sa diali zázraky.
Asi o sto rokov od popravy Desiatich mučeníkov navštívil Krétu svätý Pavol Vyznávač, ktorý zabezpečil prenesenie ich pozostatkov do Konštantínopola. Relikvie sa stali požehnaním a duchovnou ochranou pre obyvateľov mesta. Hoci existujú zmienky o prenesení relikvií aj do Ríma, tieto informácie nie sú historicky overené.
V druhej polovici 19. storočia obyvatelia dediny Ágioi Déka, pomenovanej po tam popravených Desiatich mučeníkoch, vytvorili umelé jazero na napájanie dobytka. Voda bola spočiatku kalná a mala nepríjemný zápach. Časom sa začala čistiť a získala liečivé účinky, čo využívali mnohí obyvatelia Kréty. Tento nevysvetliteľný jav si čoskoro spojili s duchovným pôsobením svätých mučeníkov.
Zvlášť zázračná udalosť sa odohrala v roku 1898. Mladý pastier z dediny ochorel a ostal pripútaný na lôžko. V neriešiteľnej situácii sa v modlitbách obrátil na Desiatich mučeníkov. V noci mal videnie, v ktorom sa mu svätí zjavili a poradili mu, aby sa vykúpal v jazere. Pastier ich radu poslúchol a po kúpeli zázračne vyzdravel.
Keď v roku 1902 miestny biskup dal jazero vypustiť, na jeho dne objavili hrobky Desiatich mučeníkov, čo posilnilo vieru v zázračnú moc jazera. „Sväté jazero“, ako ho nazvali domáci, sa stalo pútnickým miestom.
