Svätý Václav (Wenzeslaus, Vencel), ktorý má v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi miesto 28. septembra, je azda najuctievanejší český svätec; v Českej republiky je tento deň dokonca štátnym sviatkom. Jeho meno, ktoré v slovanských jazykoch znamená slávny, ovenčený alebo víťazne korunovaný, odráža jeho životný príbeh.
Václav sa narodil pravdepodobne v roku 907 ako najstarší syn českého kniežaťa z rodu Přemyslovcov Vratislava I. a jeho manželky Drahomíry. Václavovmu otcovi záležalo na náboženskej výchove syna, preto ho zveril do opatery svojej zbožnej matky Ľudmily, neskôr vyhlásenej za svätú. Drahomíra, ktorá pochádzala z kmeňa polabských Slovanov, bola totiž kresťankou len formálne, v postojoch bola orientovaná skôr pohansky.
Babička Ľudmila zabezpečila, aby Václava vyučoval slovanský kňaz Pavel, ktorý mu vštepoval kresťanské hodnoty a vedomosti. Neskôr ho poslali na hradište Budeč, kde sa Václav zdokonaľoval v latinčine, aby lepšie rozumel liturgii a cirkevným textom.
Po Vratislavovej smrti v roku 921 sa kniežatstvo dostalo pod dočasnú vládu jeho manželky Drahomíry. Bolo to obdobie poznačené nepokojmi a nepriateľstvom kňažnej voči kresťanským veľmožom, kňazom a veriacim. Aby si upevnila moc, dala dokonca zavraždiť svoju svokru Ľudmilu.
Po tomto skutku sa však kresťanskí veľmoži vzbúrili, Drahomíru prinútili vzdať sa trónu, a tak v roku 925 sa vlády ujal mladý knieža Václav s ambicióznym programom: zjednotiť české krajiny, presadzovať spravodlivosť v sociálnych otázkach, uprednostňovať kresťanstvo v náboženskej oblasti.
Bol známy tým, že osobne obrábal pôdu, piekol hostie na svätú omšu, pracoval vo vinici, aby sa podieľal na výrobe vína pre bohoslužby, a chodieval bosý aj v zime.
Preslávil sa aj ako schopný diplomat. Jedným z jeho najvýznamnejších úspechov na tomto poli bolo odvrátenie vojenských konfliktov s českým vojvodom Radislavom a bavorským vojvodom Arnulfom. Hoci títo boli pripravení na boj, nakoniec po rokovaniach s kniežaťom Václavom sa Čechy ozbrojeným zrážkam vyhli.
Avšak nie všetci podporovali Václavovu mierumilovnú politiku a šírenie kresťanstva. Jeho mladší brat Boleslav a matka Drahomíra sa spojili so skupinou veľmožov, ktorí Václava pre jeho štýl vládnutia nenávideli.
Sprisahanie proti Václavovi zrežíroval Boleslav, keď ho pozval do Starej Boleslavi na oslavu sviatku svätých Kozmu a Damiána. Na slávnostnej bohoslužbe a hostine sa sprisahanci ešte neodvážili knieža zabiť, no nasledujúce ráno 28. septembra 935 sa už osmelili.
Keď Václav kráčal do chrámu na rannú modlitbu, stretol svojho brata. Kým mu ďakoval za hostinu, Boleslav vytasil meč a zranil ho na hlave. Knieža Václav sa pokúsil brániť, no namiesto toho, aby svojho brata zabil, vrátil mu meč na znak odpustenia. Následne ho Boleslavovi kumpáni dobili na smrť.
Bratovrah Boleslav, ktorý sa takto zmocnil vlády, robil neskôr za svoj čin pokánie. Tri roky po smrti dal previezť Václavove telesné ostatky do Chrámu svätého Víta v Prahe, kde sú dodnes. Sám kráčal bosý popri truhle svojho brata na znak pokánia a prosil o odpustenie.
Václav zomrel ako mučeník, no smrť jeho odkaz nepochovala. Naopak, prakticky hneď po jeho vražde sa začal šíriť kult jeho svätosti. Pápež Klement X. napokon v roku 1670 oficiálne potvrdil Václavovu úctu ako svätca pre celú Cirkev.
Početné legendy pripisujú svätému Václavovi rôzne zázraky, ktoré len potvrdzovali povesť jeho svätosti už počas života. Jedným z najznámejších je príbeh, v ktorom sa knieža Radislav počas bitky s Václavom vzdal, keď na jeho čele uvidel žiariaci kríž a anjelov. Traduje sa tiež zázračné zahojenie rán na jeho mŕtvom tele pri prevoze do Prahy, ako aj zázračné uzdravenia na jeho príhovor.
Tieto legendy sa rozšírili z Čiech aj do ďalších slovanských krajín. K šíreniu úcty k svätcovi v celoeurópskom priestore napomohli najmä latinské legendy Crescente fide christiana.
Ako patrón Čiech a prvý český svätec z rodu Přemyslovcov predstavuje svätý Václav ideál vládcu, ktorý nevládne iba mečom, ale predovšetkým vierou, mierom a láskou k svojmu ľudu. Český národ sa k nemu utiekal najmä v období politických a náboženských konfliktov.
V rámci výročia úmrtia svätého Václava 28. septembra sa konajú oslavy na mnohých miestach i púte do Starej Boleslavi. V roku 2009 sa na týchto oslavách zúčastnil aj pápež Benedikt XVI.
Kostol zasvätený svätému kniežaťu Václavovi sa nachádza aj na Slovensku, a to v obci Jesenské.
