Hudba ako modlitba, otcovstvo ako poslanie a každodennosť ako inšpirácia. Peter Křemen, spevák a otec troch detí, pootvára v rozhovore dvere do sveta, kde sa piesne rodia z chaosu domácnosti aj ticha modlitby. Hovorí o tom, ako ho spev našiel sám, čo mu šepkajú jeho deti a prečo sú tie najkrajšie piesne, ktoré si zaspieva doma.
Mnohí ťa poznajú ako speváka a autora chytľavých, ale zároveň duchovne hlbokých piesní. Ako by si sa predstavil ty sám?
V prvom rade som manžel a otec troch detí – to sú moje najdôležitejšie životné roly. Hudba je mojou srdcovkou, ale venujem sa jej vo voľnom čase. Profesne pracujem už 13 rokov v oblasti IT a telekomunikácií.
Pamätáš si na moment, keď si po prvýkrát spieval pred ľuďmi?
Áno, bolo to trochu z donútenia. Hrávali sme v kostole s kamarátmi, ale spev sme prenechávali dievčatám. Až raz speváčka neprišla, tak som zobral gitaru a zaspieval sám. Mal som veľký rešpekt, ale odvtedy som sa spevu už nezbavil.
A ako vznikajú tvoje piesne?
Väčšinou najprv prichádza melódia. Mám plno nahrávok v telefóne, len takých nápadov. Texty môžu prísť neskôr, keď dozreje čas. Mnohé z nich sa rodia z môjho prežívania viery, iné priamo z každodenného života.
Teraz praktická otázka – máš hudobné vzdelanie?
Nie. Som čistý samouk. Absolvoval som jednu hodinu gitary, ale nepáčila sa mi, tak som si povedal: naučím sa sám. Učil som sa cez interpretov, ktorých som počúval.
Píšeš aj vtedy, keď je modlitba ťažká?
Práve v takých chvíľach častokrát vznikajú tie najautentickejšie piesne. Nedávno som vydal pieseň „Potrebujem Ťa“, ktorá je mojou každodennou modlitbou. Je to výkrik z chaosu rodičovského života: „Pane, bez Teba to nedám.“
Pieseň „Potrebujem Ťa“ znie ako vyznanie. Je to tak?
Úplne. Je to moja najosobnejšia modlitba posledných rokov. Často si ju len tak ticho zaspievam. Keď mám toho veľa, poviem len: „Pane, potrebujem Ťa.“
Ako reaguješ, keď publikum nevyzerá práve ako zhromaždenie veriacich?
Nehrám „len tak“. Vždy sa snažím niečo povedať, vysvetliť príbeh piesne. Mnohí ľudia sa chytia práve cez svedectvo. Keď vedia, že pieseň vznikla z konkrétnej situácie, nie je to len koncert – je to život.
S kým hrávaš? Si skôr sólista, alebo tímový hráč?
Mám okolo seba výborných hudobníkov. Niekedy hráme ako celá kapela, inokedy komornejšie – dvaja, traja. A občas idem aj sám. Záleží od miesta.
Si prirovnávaný k „mužskej Sime Magušinovej“. Ako to vnímaš?
Počuť to je pre mňa pocta. Sima má úžasný prejav a tvorbu a som jej fanúšik. Ja chcem, aby moje piesne boli úprimné, autentické, aby hovorili k ľuďom a aby prinášali nádej a povzbudenie.
Tvoja pieseň „Vďačného Otca“ si získala veľa priazne. O čom vlastne je?
Pieseň je o každodennosti z pohľadu otca. Život s malými deťmi prináša každý deň množstvo vtipných situácií a tie som chcel zahrnúť do textu. Pieseň je zároveň modlitbou za moje deti.
Je rodina pre teba tým najvzácnejším?
Jednoznačne. Manželka a deti sú Boží dar, ktorý mi bol zverený, a ja sa ich snažím každodenne milovať konkrétnymi skutkami. Niekedy to ide ťažko, ale práve preto volám každý deň: „Potrebujem Ťa, Pane.“
Spievaš niekedy svoje vlastné piesne aj v súkromí?
Áno, veľmi často. Nechcem, aby to vyznelo sebecky, ale keďže tie piesne vychádzajú zo mňa, sú mojou modlitbou. Pri varení, v sprche, pri kosení – hudba u nás doma znie stále.
A čo koncerty? Kam najbližšie zamieriš?
V júni nás čakajú vystúpenia na Orave aj v Šuňave, budeme hrať na festivaloch i farských dňoch. Väčšinou hráme ako kapela, ale niekedy idem aj sám. Snažím sa však zachovať rovnováhu, lebo nechcem byť každý víkend preč. Chcem byť s rodinou.
Tvoji fanúšikovia spomínali, že tvoje texty by si zaslúžili aj miesto na stenách. Nerozmýšľal si nad tým, že z nich urobíš kalendár alebo zbierku?
Úprimne, nerozmýšľal. Ale keď sa niekto ponúkne, že mi s tým pomôže, rád sa toho chytím. Ak to môže niekoho povzbudiť, prečo nie?
Vydal si EP Vďačnosť. Čo ťa k tomu viedlo?
Nechcel som čakať, kým nazbieram 10 – 15 piesní na ďalší album. Týchto 5 skladieb má spoločného menovateľa: sú osobné, intímne, vznikli z vďaky. Pôvodne to malo byť len digitálne, ale veľa ľudí si pýtalo CD. Tak som ho vydal aj fyzicky.
A úplne na záver – čo je pre teba v hudbe najdôležitejšie?
To najvzácnejšie je, keď sa mi sem-tam niekto ozve, napíše správu alebo sa po koncerte zastaví a povie, že sa ho Boh cez pieseň dotkol, že mu nejaká pieseň hovorila do konkrétnej životnej situácie. Vtedy viem, že to má zmysel.
Podcastovú verziu rozhovoru s Petrom Křemenom si môžete vypočuť tu.
