Veľká noc je za nami. Účasť na bohoslužbách poklesla, sviatočné šaty visia späť v skrini, čokoládové vajíčka sú zjedené a rodinné návštevy rozptýlené. Čo urobiť s radosťou zo Vzkriesenia teraz, keď sa život vrátil do svojho zabehnutého tempa? Príbeh Ježišovho vzkriesenia nie je záverečný diel evanjelií, po ktorom si oddýchneme a pokračujeme vo svojich starých šľapajach. Ježiš nevstal z mŕtvych […]
Náš zrak, a to najmä v súčasnej kultúre obrazu, je zvyknutý vnímať len povrchovú tvárnosť vecí a ľudí. Rýchle sekvencie obrazov a informácií vyvolávajú dojem nasýtenia, ale vo vnútri zostáva prázdno. Sme prejedení z pohľadu na množstvo jedál.
V stredu večer, už po liturgii, sme stáli na chodníku oproti katedrále pri vchode do „GPS-ka,“ teda Gréckokatolíckeho pastoračného strediska, spolu s jeho vedúcim otcom Petrom a niekoľkými mladými. „Mešká… a to je divné… to nie je jej zvyk,“ trochu začudovane preriekol otec Peter. „Kto mešká?“ spýtal som sa. „Monika, vedúca… teda animátorka. Ale nevadí, ešte tu nie […]
Po svojom zmŕtvychvstaní sa Ježiš zjavoval mnohým a medzi nimi boli aj dvaja učeníci, ktorých voláme emauzskí, pretože sa na ceste do dediny Emauzy stretli s Ježišom, ale ho ne(s)poznali. A keď sa im dal poznať pri lámaní chleba a vzápätí im zmizol spred očí, povedali si tú nádhernú vetu: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával…?“ […]
Vzťahy medzi Bielym domom a Vatikánom sa v posledných týždňoch dostali do bodu, ktorý možno bez zveličenia označiť za otvorený konflikt dvoch odlišných pohľadov na moc, morálku a zodpovednosť vo svete. Na jednej strane stojí politická moc reprezentovaná americkou administratívou, na druhej strane duchovná autorita pápeža Leva XIV., ktorý neúnavne vyzýva na mier a odmieta […]
Smrť pápeža František na Veľkonočný pondelok vlani 21. apríla uzavrela pontifikát, ktorý mnohým opäť viac priblížil pápežstvo. Nie ako vzdialenú inštitúciu neprístupnú za múrmi Vatikánu, ale ako službu človeku – konkrétnemu, živému, zraniteľnému. Argentínsky pápež bol nielen hlavou 1,4 miliardy katolíkov, ale aj človekom jednoduchých gest. Od prvého momentu – keď sa po zvolení objavil […]
Bolo to v roku 1994, vo vlaku som stretol priateľa zo susedného internátu. Krajina sa prebúdzala po socialistickej šedivosti. V atmosfére uvoľnenia a slobody vznikol v Poprade festival plný farieb, výšky a krásnych hôr, ktoré sme bežne nemohli uzrieť pre dosť vysoký plot na našich hraniciach. Roman nedokázal ukryť vzrušenie vo svojom hlase. Bol mladý skvelý pilot s licenciou aj na […]
farnosť
