Bolo to v roku 1994, vo vlaku som stretol priateľa zo susedného internátu. Krajina sa prebúdzala po socialistickej šedivosti. V atmosfére uvoľnenia a slobody vznikol v Poprade festival plný farieb, výšky a krásnych hôr, ktoré sme bežne nemohli uzrieť pre dosť vysoký plot na našich hraniciach. Roman nedokázal ukryť vzrušenie vo svojom hlase. Bol mladý skvelý pilot s licenciou aj na […]
Náš zrak, a to najmä v súčasnej kultúre obrazu, je zvyknutý vnímať len povrchovú tvárnosť vecí a ľudí. Rýchle sekvencie obrazov a informácií vyvolávajú dojem nasýtenia, ale vo vnútri zostáva prázdno. Sme prejedení z pohľadu na množstvo jedál.
V stredu večer, už po liturgii, sme stáli na chodníku oproti katedrále pri vchode do „GPS-ka,“ teda Gréckokatolíckeho pastoračného strediska, spolu s jeho vedúcim otcom Petrom a niekoľkými mladými. „Mešká… a to je divné… to nie je jej zvyk,“ trochu začudovane preriekol otec Peter. „Kto mešká?“ spýtal som sa. „Monika, vedúca… teda animátorka. Ale nevadí, ešte tu nie […]
V máji 1965 gruzínsky mních Gabriel urobil niečo, čo by dnešná spoločnosť považovala za extrémizmus. Urobil niečo nevhodné a poburujúce. Dávno predtým, než sa objavili klimatickí aktivisti lejúci paradajkové polievky na obrazy Van Gogha, dávno predtým, než sa objavili ľudia manifestujúci za práva ženy zabíjať svoje vlastné deti, bol tu mních Gabriel. Počas prvomájových osláv, keď […]
Svätý Juraj, ktorý má v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi svoje miesto 24. apríla, je jedným z tých svätcov, ktorých meno prežilo stáročia. Jeho život, i keď opradený viacerými legendami, slúžil už od 4. storočia ako inšpiratívne svedectvo statočnosti a vernosti Kristovi. Historické údaje o svätom Jurajovi sú skromné a čiastočne protichodné. Najstaršie tradície, pochádzajúce predovšetkým z Východu, ho spájajú s Kapadóciou, rímskou provinciou v dnešnom […]
V dobe digitálnych obrazov a globálnej popkultúry sa aj manga – ikonický štýl japonskej ilustrácie – môže stať nástrojom evanjelizácie. Živým dôkazom je mladá umelkyňa Haruhi Aisaka, ktorá dosvedčuje, že cez moderné vizuálne formy možno hovoriť o Bohu spôsobom príťažlivým pre dnešného človeka. Haruhi pochádza z Tokia, kde sa v roku 2000 narodila do prostredia, ktoré nebolo nábožensky aktívne. […]
Po svojom zmŕtvychvstaní sa Ježiš zjavoval mnohým a medzi nimi boli aj dvaja učeníci, ktorých voláme emauzskí, pretože sa na ceste do dediny Emauzy stretli s Ježišom, ale ho ne(s)poznali. A keď sa im dal poznať pri lámaní chleba a vzápätí im zmizol spred očí, povedali si tú nádhernú vetu: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával…?“ […]
farnosť
