Svätý Juraj, ktorý má v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi svoje miesto 24. apríla, je jedným z tých svätcov, ktorých meno prežilo stáročia. Jeho život, i keď opradený viacerými legendami, slúžil už od 4. storočia ako inšpiratívne svedectvo statočnosti a vernosti Kristovi. Historické údaje o svätom Jurajovi sú skromné a čiastočne protichodné. Najstaršie tradície, pochádzajúce predovšetkým z Východu, ho spájajú s Kapadóciou, rímskou provinciou v dnešnom […]
Ježiš povedal zástupom: Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň. U prorokov je napísané: „Všetkých bude učiť sám Boh.“ A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne. Nie že by bol niekto videl Otca; iba ten, ktorý je od Boha, videl Otca. Veru, veru, […]
V súčasnosti žijeme vo svete, kde je technológia schopná preniesť náš hlas či obraz do všetkých kútov planéty v zlomku sekundy. A predsa zostáva niečo, čo tieto technológie nikdy nepochopia: tajomstvo lásky, ktorá prekonáva vzdialenosť aj čas. Túto fascinujúcu pravdu nečakane vystihol aj moderný film, ktorý na prvý pohľad nemá nič spoločné s evanjeliom: Interstellar. […]
Evanjelista Lukáš často používa obraz cesty ako symbol putovania v pozemskom živote smerom do večnosti. Aj emauzskí učeníci, o ktorých počúvame na Tretiu veľkonočnú nedeľu, sú na ceste, avšak kráčajú zlým smerom – preč z Jeruzalema. Opúšťajú mesto Ježišovho umučenia a smrti. Vedia už aj o údajnom Ježišovom zmŕtvychvstaní, majú informácie od žien i učeníkov. Vedia […]
Po svojom zmŕtvychvstaní sa Ježiš zjavoval mnohým a medzi nimi boli aj dvaja učeníci, ktorých voláme emauzskí, pretože sa na ceste do dediny Emauzy stretli s Ježišom, ale ho ne(s)poznali. A keď sa im dal poznať pri lámaní chleba a vzápätí im zmizol spred očí, povedali si tú nádhernú vetu: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával…?“ […]
Náš zrak, a to najmä v súčasnej kultúre obrazu, je zvyknutý vnímať len povrchovú tvárnosť vecí a ľudí. Rýchle sekvencie obrazov a informácií vyvolávajú dojem nasýtenia, ale vo vnútri zostáva prázdno. Sme prejedení z pohľadu na množstvo jedál.
Často sa hovorí, že sme to, čo jeme, pretože strava priamo ovplyvňuje naše telo, zdravie aj energiu. To, čo prijímame, sa stáva súčasťou nášho organizmu a vplýva na jeho fungovanie. V tomto zmysle môžeme s týmto tvrdením súhlasiť. Na druhej strane redukovať človeka iba na to, čo zje, by bolo príliš zjednodušujúce. Sme totiž jednotou duše, ducha […]
kostol
