Presne pred šesťdesiatimi rokmi 7. decembra 1965 kardinál Willebrands v Ríme a metropolita Meliton v Istanbule súčasne prečítali spoločné katolícko-pravoslávne vyhlásenie, v ktorom boli vzájomné exkomunikácie z roku 1054 odvolané. Nikto netvrdí, že 900-ročné dejiny možno napraviť za jedinú hodinu. Urobilo sa niečo skromnejšie – a zároveň oveľa významnejšie: očistila sa pamäť od slov a gest, ktorými si ľudia v roku 1054 ublížili. […]
Kedy sa dar naplno stáva darom? Vtedy, keď ho odovzdáme? To je veľmi dôležitý moment, pretože až vtedy sa z predmetu, ktorý s úsmevom a so želaním odovzdáme druhému, stáva skutočný dar. Ale jeho plnosť sa naplní až vtedy, keď ho obdarovaný prijme, rozbalí a začne používať. Aby však človek dar rozbalil, musí veriť, že v ňom je niečo dobré, […]
Dedičstvo niekedy dokáže poriadne prekvapiť. A nemusí to byť vždy pozitívne prekvapenie. Najmä v prípadoch, keď sú predmetom dedičstva dlhy. Vtedy je skôr namieste iná otázka: Čo s nechceným dedičstvom? Táto otázka je aktuálna aj v oblasti kresťanskej viery. Aj tu má totiž otázka dedičstva svoje dôležité miesto, a to v oboch významoch. Kánonické evanjeliá […]
Prečo pri modlitbe Otčenáš dvíha ruky len kňaz, na čo kedysi slúžil “nástroj pokoja” a prečo je znak pokoja pred svätým prijímaním? Dozviete sa v texte.
Prednedávnom som si všimol na sociálnych sieťach pod profilom šéfredaktora časopisu .týždeň Štefana Hríba napísané: „Dopísal som knižku, ktorá sa volá o Bohu, ktorý neexistuje. Rozmýšľal som o nej viac ako 10 rokov, hovoril som o jej obsahu s mnohými podnetnými ľuďmi z oblasti vedy aj duchovného sveta, prečítal som kvôli nej desiatky kníh, dopozeral stovky hodín prednášok a diskusií a najmä som […]
Kto dnes na univerzitách navštevuje kurz filozofie, veľmi rýchlo narazí na vetu, ktorá znie takmer ako neotrasiteľná pravda: „Po Kantovi sú všetky dôkazy Božej existencie definitívne pochované.“ Koniec diskusie. Mnohí to prijmú ako samozrejmosť. No nájdu sa aj takí, ktorí si to jednoducho chcú overiť sami. Kantovský dogmatizmus ešte aj dnes tvrdí: „Ak niekto verí […]
Meno Andrej Ondrejka znie tak trochu ako jazykolam, no skrýva sa za ním príbeh kňaza s veľkým srdcom pre ľudí aj pre médiá. Svoju cestu začal vo folklórnom súbore, aby neskôr vymenil kroj za reverendu a našiel svoje miesto nielen za oltárom, ale aj v televíznom štúdiu. V otvorenom rozhovore hovorí o tom, prečo ho pri kňazskej vysviacke boleli rebrá, […]
kostol
