Prednedávnom som si všimol na sociálnych sieťach pod profilom šéfredaktora časopisu .týždeň Štefana Hríba napísané: „Dopísal som knižku, ktorá sa volá o Bohu, ktorý neexistuje. Rozmýšľal som o nej viac ako 10 rokov, hovoril som o jej obsahu s mnohými podnetnými ľuďmi z oblasti vedy aj duchovného sveta, prečítal som kvôli nej desiatky kníh, dopozeral stovky hodín prednášok a diskusií a najmä som […]
Keď sa povie Černobyľ, človeku sa vynoria obrazy zničeného mesta, ožiarených lesov a ticha, ktoré pôsobí až neľudsky. Azda ste videli aj dokumenty o tejto časti sveta. Tí starší z nás (ako aj ja) majú v pamäti prvomájovú manifestáciu, keď sme ako deti pozdravovali súdruhov na tribúnach a nad nami letel rádioaktívny mrak z vybuchnutej jadrovej elektrárne… O tom sme dozvedeli až neskôr. […]
Zákonitosť zomierania a zákonitosť rastu je aj zákonitosťou kríža. Kríža námahy a vytrvalosti, kríža boja s vlastnými slabosťami i so silami zla, ktoré sa tým viac mobilizujú, čím väčšie dobro prichádza na svet.
Pontifikát pápeža Damaza I., ktorého si Rímskokatolícka cirkev pripomína 11. decembra, sa začal v roku 366 a trval 18 rokov. Svojím pôsobením upevnil jednotu Cirkvi tým, že sa jednoznačne postavil proti šíriacim sa herézam. Narodil sa okolo roku 305 pravdepodobne v Lusitánii (dnešné Portugalsko a západné Španielsko) a v mladosti sa presťahoval s rodičmi do Ríma. Jeho otec […]
Americká telegrafná spoločnosť The Western Telegraph hľadala vedúceho obchodného oddelenia. V čakárni sa zhromaždilo mnoho uchádzačov. Riaditeľ tam dal umiestniť telegraf a stále dokola vysielal morzeovkou správu, ktorú bolo počuť v celej miestnosti. Ľudia však medzi sebou debatovali, vtipkovali, kontrolovali si papiere a nikomu ani len nenapadlo započúvať sa. Do miestnosti vstúpil muž, ktorý sa zastavil, stíchol a rozpoznal signál. […]
A keďže človek najrýchlejšie degeneruje v blahobyte, ani ten nezostáva bezbolestný. Ak niekto necíti únavu, je to – podľa Dona Bosca – možno preto, že si vo svojej lenivosti prácu tak zľahčuje, že ani nepotrebuje po nej odpočívať.
Meno Andrej Ondrejka znie tak trochu ako jazykolam, no skrýva sa za ním príbeh kňaza s veľkým srdcom pre ľudí aj pre médiá. Svoju cestu začal vo folklórnom súbore, aby neskôr vymenil kroj za reverendu a našiel svoje miesto nielen za oltárom, ale aj v televíznom štúdiu. V otvorenom rozhovore hovorí o tom, prečo ho pri kňazskej vysviacke boleli rebrá, […]
iný bohoslužobný priestor
