Júnové dni akoby prirodzene tíšili dušu. Možno je to vôňa rozkvitnutého leta, predlžujúce sa večery, či radostný smiech detí očakávajúcich prázdniny. No liturgický kalendár odhaľuje, že tento mesiac je viac než len bránou k oddychu, je časom duchovnej hĺbky a otvorenosti. Mesiac jún je v katolíckej liturgii tradične venovaný úcte Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Hoci túto […]
Život svätého Norberta z Xantenu, ktorého si Rímskokatolícka cirkev pripomína 6. júna, spadá do obdobia stredoveku a prináša nám zaujímavý a priam dobrodružný príbeh. Svätec, ktorého dnes poznáme hlavne ako zakladateľa rádu premonštrátov, nebýval vždy svätým. Traduje sa, že v mladosti žil životom búrliváka na šľachtickom dvore a žiadna neresť mu nebola cudzia. Koľko takých […]
Svätý Róbert, ktorého si Rímskokatolícka cirkev pripomína 7. júna, patrí k tým svätcom, o ktorých sa nám dochovalo iba veľmi málo dôveryhodných správ. Ale fakt, že bol pripísaný do zoznamu svätých, je sám osebe zárukou, že aj to málo útržkov z jeho života nám môže slúžiť na povzbudenie v našom duchovnom zápase. Ostala nám po […]
Existujú chvíle, ktoré zmenia celý život. Často sú nenápadné. Nedejú sa pri nich veľké zázraky ani neprebiehajú dlhé rozhovory. Niekedy stačí jediný pohľad, jedno slovo alebo jedno stretnutie. Presne tak sa začína evanjelium Desiatej nedele v Cezročnom období: „Ježiš videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúša…“ Je to krátka veta, no skrýva sa v nej celá […]
Raz, keď som bol ešte malý chlapec, som si odrel koleno pri hre. Bolelo to a začal som plakať. Jeden zo starších chlapcov na mňa zakričal: „Buď chlap!“, čo bolo mätúce, pretože som mal asi 6 rokov. Ale tú frázu „Buď chlap!“ som odvtedy počul veľakrát. Význam týchto slov býva buď smiešny, alebo, úprimne povedané, desivý. […]
S pozemskou matkou sme boli spojení pupočnou šnúrou. Pupočnou šnúrou lásky a milosti sme spojení aj s naším Otcom na nebesiach. Keď sa z matky rodíme na svet, musíme pupočnú šnúru prestrihnúť, inak by sme sa zadusili. Ale spojenie medzi nami a Otcom nesmieme prerušiť, lebo je to ako preťať žily, hlavnú tepnu.
Táto otázka ma vracia späť do detských čias. Jasne si pamätám, ako nám deťom zbožné staré mamy radili, aby sme tú „oblátku“ alebo ten „chlebík“ rýchlo prehltli a zbytočne nehrýzli, lebo je to živý Pán Ježiš, tak nech ho to nebolí. Až oveľa neskôr som sa dozvedel, že táto predstava siaha omnoho hlbšie do minulosti a viaže sa […]
