Prestavba kostolov a kláštorov na vojenské pevnosti predstavovala jednu z najvýraznejších zmien v podobe i účele využitia pôvodne sakrálnych objektov. Chrámy určené na slávenie liturgie, tichú modlitbu a rozjímanie sa zaplnili rinčaním zbraní a často hrubým správaním vojakov. Je pravda, že kostoly, ako o tom svedčí aj ich samotné pomenovanie, odvodené od latinského castellum vo význame opevnené miesto, často slúžili ako útočisko […]
Sviatok Zosnutia svätej Anny, ktorý gréckokatolíci slávia 25. júla, nám pripomína život a dedičstvo tejto významnej svätice, matky Panny Márie a starej matky Ježiša Krista. Jej meno hebrejského pôvodu znamená milá alebo milostiplná. Hoci o jej živote nemáme záznamy v Biblii, jej príbeh a uctievanie sú bohaté na tradíciu a legendy, ktoré siahajú až do […]
Na prvý pohľad sa môže zdať, že spoveď je len formálny úkon: človek niečo prizná, kňaz vysloví slová rozhrešenia a všetko je vybavené. No v skutočnosti je to omnoho hlbšie. Otázka, ktorá sa často vynára v mysliach veriacich, znie: Čo ak idem na spoveď a necítim ľútosť? Podľa Tradície a učenia svätého Tomáša Akvinského stojí spoveď na troch pilieroch zo strany […]
Chceli mu dohovoriť, odviesť ho so sebou, „aby nerobil rodine hanbu“. Snažili sa zachrániť rodinnú česť. Trápna a citlivá situácia. Predzvesť celkového nepochopenia a neprijatia.
V Matúšovom evanjeliu je ako nový Eliáš predstavený Ján Krstiteľ. Čo to znamená? Ján Krstiteľ prichádza s podobným nastavením a podobnou silou a charizmou ako starozákonný prorok Eliáš. Keď evanjelista reprodukuje Pána Ježiša, nehovorí o návrate či reinkarnácii starozákonného proroka: pomenovanie je metaforické. Eliáš, ktorý sa najčastejšie spomína v súvislosti s ohnivým vozom, bol mužom veľkej odvahy. Bol neochvejný vo svojich postojoch, […]
Existujú časti evanjelia, ktorých veľkosť spočíva práve v ich jednoduchosti. Patrí medzi ne aj evanjelium 17. nedele v Cezročnom období roku A. Ježiš rozpráva iba dve krátke podobenstvá: o poklade ukrytom v poli a o vzácnej perle. Len niekoľko veršov – a predsa sprevádzajú Cirkev už dvetisíc rokov. Cirkevní otcovia o nich neúnavne rozjímali, mnísi ich premýšľali […]
Svätý Šarbel Júsef Machlúf, ktorého si Rímskokatolícka cirkev pripomína 24. júla, bol libanonský maronitský kňaz a mních, askéta a mystik. Dnes patrí k najznámejším svätcom Blízkeho východu. Kláštor, kde ho uložili na posledný odpočinok, je významným pútnickým miestom. Júsef Machlúf sa narodil 8. mája 1828 ako piate dieťa chudobných maronitských katolíkov Antúna a Brigidy Machlúfových. […]
