Téma anjelov zažíva v ostatnom čase ozajstný boom – a to ďaleko za hranicami Biblie či kresťanstva. Fascinujú aj sekulárnu spoločnosť, čo vidno na takmer každom druhu umenia.
Existujú dokonca štatistiky, podľa ktorých sa v priemere v každej desiatej piesni objaví slovo „anjel“. V ezoterike nájdeme celé praktiky „anjelského písma“, výklady pomocou kariet či terapie s „anjelskou energiou“.
Ako sa to stalo? Jedno vysvetlenie hovorí o „kyvadlovom“ pohybe dejín: po stredoveku bohatom na mystiku sa kyvadlo v 18. a 19. storočí preklopilo na stranu rozumu. Lenže ten nedal odpoveď na všetky otázky, ako sľuboval. Preto sa dnes kyvadlo vracia k duchovnu – ale často už bez Biblie a Cirkvi. Ich miesto prebrali lákavé ponuky New Age, scientológie či iných okultných smerov.
Kresťan preto často reaguje opatrne – z obavy, aby sa nedal zviesť na šikmú plochu. No sviatok svätých anjelov je dobrou príležitosťou pozrieť sa na nich cez optiku Písma a učenia Cirkvi.
Anjeli v Biblii
Slovo „anjel“ (hebrejsky malak, grécky aggelos, latinsky angelus) znamená „poslaný“. Biblia ich spomína 196-krát, z toho 93-krát v Novom zákone. Známe sú mená archanjelov Rafaela, Gabriela a Michala.
Úlohou anjelov nie je ukazovať seba, ale sprostredkovať Božie zámery. V Starom zákone Boh hovorí: „Pošlem pred tebou svojho anjela, aby ťa ochraňoval na ceste.“ (Ex 20,23) Podobne Žalm 90 opisuje ich ochrannú úlohu. Nie je náhoda, že práve tento žalm cituje satan pri pokúšaní Ježiša – ukazuje, ako ľahko možno posolstvo o anjeloch zneužiť.
Aj v Novom zákone sú pri kľúčových momentoch: oznamujú narodenie Krista, slúžia mu na púšti, posilňujú ho v Getsemane. List Hebrejom to zhrňuje: „Či nie sú všetci služobnými duchmi, poslanými slúžiť tým, čo majú dostať do dedičstva spásu?“ (Hebr 1,14)
Anjeli v tradícii Cirkvi
Na Východe sa anjeli stali súčasťou liturgie – dodnes poznáme takzvaný Cherubínsky hymnus. Už okolo roku 500 Pseudo-Dionýzius Areopagita spísal spis O nebeskej hierarchii, kde rozdelil anjelov do deviatich chórov.
Na Západe o nich písali svätý Augustín a svätý Gregor Veľký, ktorý vyhlásil: „Existenciu anjelov a archanjelov dosvedčuje takmer každá stránka Písma.“ Kardinál Charles Journet to vystihol ešte ostrejšie: poprieť anjelov znamená vytrhnúť z Biblie každú druhú stranu.
Ak sa kresťan anjelom vyhýba len zo strachu pred ezoterikou, oberá sa o čosi podstatné. Biblia aj Tradícia ukazujú, že anjeli nie sú rozprávkové bytosti, ale Boží poslovia a sprievodcovia na ceste k spáse.
Ich úloha je jasná: pripomínať nám, že náš život má nebeský cieľ. A práve preto je dobré si ich znova pripomenúť – nie cez karty či horoskopy, ale cez Božie slovo a učenie Cirkvi.
Môže sa anjel vzbúriť alebo obrátiť aj teraz?
Angelológia, ako nazývame náuku o anjeloch, dosiahla svoj rozkvet hlavne v úvahách scholastických teológov svätého Honoria a svätého Tomáša Akvinského. Práve Anjelský učiteľ zastával názor, že každý človek dostáva svojho anjela už pri príchode na svet, teda nie až pri krste.
Najmúdrejší dominikán sa popasoval aj s takými témami ako skúška a pád anjelov a hľadal odpoveď na otázku, ako je vôbec možné, že sa časť anjelov vzbúrila voči Bohu. Prichádza k logickému záveru, že zlí anjeli nikdy Boha nevideli – ináč by sa ho nemohli vzdať. V okamihu svojho stvorenia boli síce aj oni šťastní v láske k Bohu, podobne ako prví ľudia v raji.
To však ešte nebola definitívne nadprirodzená blaženosť, ktorú dáva iba videnie Boha a ktorú dosiahli dobrí anjeli tým, že sa rozhodli pre neho. Anjeli majú podľa svätého Tomáša okrem daru rozumu aj vynikajúcu slobodnú vôľu. Práve tá spôsobila, že sa prvým slobodným rozhodnutím nasmerovali definitívne na Boha alebo proti nemu.
Zavrhnutie zlých a blaženosť dobrých anjelov sú podľa tejto scholastickej náuky definitívne a nemenné; učenie cirkevného autora Origena o dočasnom trvaní pekla bolo odsúdené na Piatom všeobecnom sneme v Konštantínopole v roku 553 ako heréza.
Oficiálne cirkevné dokumenty spomínajú anjelov poskromnejšie. Objavujú sa v záveroch Štvrtého lateránskeho koncilu, ktorý sa tejto téme venoval v roku 1215 v kontexte odsúdenia herézy katarov. Tí verili, že stvoriteľom tohto (zlého) sveta je satan a spása človeka spočíva v radikálnej askéze, teda totálnom zrieknutí sa všetkého svetského ako synonymu zla. Vyjadrenie koncilu, že zvrchovaným Stvoriteľom viditeľného i neviditeľného sveta je Boh, prevzal takmer doslova aj Prvý vatikánsky koncil o šesť a pol storočia neskôr.
Odkaz anjelov dnes
Oči Biblie a optika učenia Cirkvi umožňujú vidieť, že anjeli nebudú tie milučké, bacuľaté, okrídlené detičky vznášajúce sa na obláčikoch, hrajúce na harfe či vystreľujúce naslepo šípy lásky. Anjeli sú mocné duchovné bytosti, ktoré neustále zápasia o našu záchranu pre večný život s Bohom. Zároveň ich bytie svedčí o našej vlastnej obrovskej hodnote v očiach Boha.
Preto Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí o anjeloch vo význame ich služby určenej Bohom, pre ktorého sa rozhodli pri svojej prvej slobodnej voľbe. Ak teda anjelov z tohto kontextu vzťahu k Bohu vytrhneme, je nám jasné, kam sme sa dostali. Ocitli sme sa pri tej druhej nešťastnej skupine, ktorá sa na začiatku nerozhodla pre Boha a toto tragické rozhodnutie chce ľstivo podsunúť aj nám.
Ako teda spoznám, či som na správnej ceste? Pomocnú ruku tu podáva svätý farár z Arsu: „Prvým znakom pôsobenia anjelov v našom živote je vedomie prítomnosti milujúceho Boha. Ak som preniknutý touto Božou prítomnosťou, vtedy nebo vstúpilo do môjho života a ja som sa otvoril pre nebo.“
Pre väčšinu kresťanov hrá v tomto procese kľúčovú úlohu modlitba s vierou. Tá najznámejšia k Michalovi Archanjelovi pochádza z konca 19. storočia od pápeža Leva XIII., ktorý ju mal napísať krátko po svojej vízii útoku Zlého na Cirkev a nariadil modliť sa ju po každom eucharistickom slávení:
Svätý Michal Archanjel,
bráň nás v boji,
buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla.
Pokorne prosíme,
nech mu Boh ukáže svoju moc.
A ty, knieža nebeského vojska,
Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov,
ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen.
