Stretnutie pravoslávneho biskupa z Aljašky s ruským prezidentom vyvolalo ostrú reakciu ukrajinských cirkevných predstaviteľov aj odborníkov. Gestá priateľstva voči Vladimirovi Putinovi v čase vojny na Ukrajine považujú za škandalózne a urážajúce obete agresie.
Výmena ikon
V kontexte nedávnych politických rokovaní prezidentov Donalda Trumpa a Vladimira Putina 15. augusta v Anchorage sa ruský prezident stretol aj s biskupom Alexejom (Traderom) zo Sitky a Aljašky z Pravoslávnej cirkvi v Amerike (PCA). Biskup Putinovi odovzdal ikonu svätého Hermana z Aljašky, ktorú dostal od athoských mníchov pri svojej biskupskej vysviacke. Stála v jeho osobnom kútiku s ikonami, kde sa modlil, a chcel ju darovať Putinovi, aby vyjadril vďaku pôvodných obyvateľov Aljašky ruským vodcom, ktorí na Aljašku vyslali misionárov. Rusko im dalo to najcennejšie – pravoslávnu vieru – a za to sú mu večne vďační. Sám sa snaží každý rok cestovať do Ruska. Pre neho, ako aj pre jeho duchovných a seminaristov sú tieto cesty vždy „veľkým darom“. Vždy, keď boli v Rusku, povedali, cítili sa „ako doma“.
Stretnutie vyvolalo silné reakcie. Arcibiskup Daniel (Zelinsky) a metropolita Antonius (Sharba) z Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi v USA, ktorá je súčasťou Ekumenického patriarchátu, označili stretnutie biskupa Alexeja s Putinom za zradu evanjelia a škandál. Vyjadrili smútok a rozhorčenie nad verejným prijatím a komplimentmi ruskému prezidentovi a uviedli, že takéto gestá boli viac než len nešťastné. Vzhľadom na ruské zločiny na Ukrajine to nebolo nič iné ako „akceptovanie lži“. Cirkev je podľa nich povolaná byť svedomím spoločnosti, nie spolupáchateľom „morálnej slepoty“.
Výsmech obetí?
Výmena zdvorilostí s tyranom bola výsmechom obetí. Veriaci očakávali, že ich pastieri vrhnú svetlo na temnotu, nie že budú tyranom lichotiť. „Bez váhania“ dvaja biskupi vyhlásili, že Putin „nie je mierotvorcom, ale príčinou smrti a skazy“. Označovať ho za čokoľvek iné je „lož pred Bohom a ľudstvom“. Cirkev musí stáť na strane utláčaných, nie diktátorov.
Vo vyhlásení adresovanom duchovenstvu svojej diecézy, ktoré bolo zdieľané online, arcibiskup Alexej odmietol kritiku a prehlásil, že stretnutie bolo nepochopené, a preto niektorým ublížilo. Pred stretnutím sa aljašské cirkvi tri dni modlili za mier a Ukrajinu. Jeho vyjadrená vďačnosť nebola mienená ako chvála súčasnej politiky, ale ako spomienka na misionárov predchádzajúcich generácií, ktorí priniesli pravoslávnu vieru. Pokiaľ ide o výmenu ikon, vysvetlil, že uctievanie ikon nie je zamerané na nositeľa, ale na zobrazeného svätca, a preto sa nemôže ospravedlňovať za bozkávanie ikony.
Krátko nato biskup Alexej napísal vyhlásenie adresované metropolitovi Tichonovi (Mollardovi), prímasovi PCA, a ospravedlnil sa všetkým, ktorým jeho správanie spôsobilo „bolesť, utrpenie alebo zmätok“. Vyjadril hlbokú ľútosť nad „škandálom“, ktorý spôsobil. Jeho konanie neznamenalo, že PCA zmenila svoj postoj alebo podporu pre trpiacich. Povedal, že ruského prezidenta prijal „v pokojnom duchu pohostinnosti“, ale mnohí to považovali za premárnenú príležitosť na kritiku alebo výzvu k mieru. Prevzal „plnú zodpovednosť za zmätok a bolesť“, ktoré jeho konanie spôsobilo, a zdôraznil, že PCA ako celok a Aljašská eparchia sú oddané mieru a zmiereniu modlitbami a dobrými skutkami.
Vo vyhlásení zverejnenom spolu s vyhlásením biskupa Alexeja na oficiálnej webovej stránke PCA metropolita Tichon zdôraznil, že stretnutie biskupa Alexeja s Putinom sa uskutočnilo z jeho vlastnej iniciatívy a nebolo schválené Posvätnou synodou PCA. Konanie aljašského biskupa neodrážalo oficiálne stanovisko cirkvi, ktorá „jednoznačne a opakovane“ odsúdila útok na Ukrajinu od samého začiatku. Tichon zopakoval svoju podporu metropolitovi Onufrijovi (Berezovskému), hlave Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny, a celému ukrajinskému ľudu.
Odborníčka na pravoslávie Ksenia Lučenková kritizovala skutočnosť, že biskup Alexej vo svojom ospravedlnení nenazval veci pravými menami, neodsúdil vojnu proti Ukrajine ani prezidenta Putina, ale iba sa ospravedlnil za urazené city. Tichon vo svojom dodatku ani nespomenul Rusko a Putina menom, ale kritizoval agresiu a násilie vo všeobecnosti. Nespomína sa ani skutočnosť, že biskup lichotil páchateľovi tejto agresie a násilia; kritizovaná je iba jeho neposlušnosť voči cirkevnému vedeniu.
(noek.info)
