V evanjeliu nachádzame zvláštny obraz: Ježiš s apoštolmi na lodi, ktorá sa zmieta v búrke. Vietor hučí, vlny zaplavujú palubu, učeníci kričia od strachu. A Ježiš? Spí.
Na prvý pohľad nás uchváti jeho moc – jedným slovom prikáže vetru a moru a nastane veľké ticho. No ak sa pozrieme hlbšie, zistíme, že ešte väčším zázrakom nie je to, čo sa stalo vonku, ale to, čo bolo vnútri, v zadnej časti lode. Ježiš mal pokoj, ktorým neotriasa ani najväčšia búrka.
Apoštoli to nechápali. Ako môže niekto spať, keď ide o život? Práve tento Ježišov pokoj odhaľuje, kto je. Vie, že patrí Otcovi. Vie, aká je jeho úloha. A preto sa nebojí.
Aj my poznáme búrky života. Neistota, choroba, napätie v rodine, strach o budúcnosť. Niekedy sa zdá, že ich je nekonečne veľa. A predsa, evanjelium nás učí, že dôležitejšie než umlčať všetky vonkajšie búrky je umlčať tú, ktorá zúri v nás. Nájsť pokoj vo svojom srdci. Lebo práve tam sa často odohráva ten najväčší boj.
Pokoj, ktorý dáva Ježiš, nie je únik ani pasivita. Nie je to zatvorenie očí pred realitou. Je to dôvera – vedomie, že nad všetkým je Otec, ktorý nás nesie aj vtedy, keď sa loď zmieta. A táto dôvera mení všetko: niekedy nezmizne ani vietor, ani vlny, no napriek tomu môže zmiznúť náš strach.
Možno dnes prežívaš búrku. Možno máš pocit, že sa loď tvojho života potápa. Skús si v duchu predstaviť Ježiša, ako pokojne spí v zadnej časti lode. On je s tebou. A práve jeho pokoj sa môže stať aj tvojím pokojom.
Skutočný zázrak totiž nie je len v tom, že sa utíši more. Skutočný zázrak je vtedy, keď sa utíši tvoje srdce.
