Vraví sa, že kto nepozná svoju minulosť, je odkázaný zopakovať si ju rovnako ako učivo, aby konečne pochopil… Azda je to len trpké povzdychnutie tých, ktorí vedia viac ako my. Azda je to len lament starostlivých učiteľov, ktorým záleží na tom, aby sa chyby minulosti neopakovali.
Český filozof Erazim Kohák má v knihe Človek, dobro a zlo zaujímavý postreh o stredoeurópskom priestore, ktorý sa po druhej svetovej vojne dostal pod sféru vplyvu Sovietskeho bloku. Prichádza s tézou, že zlo vojny a extrém besného vraždenia, ktorého sme boli súčasťou, sa len zakonzervoval v inej totalite.
Kým západná Európa prešla sebaspytovaním a katarziou, za železnou oponou sa nič také neudialo. Preto bol nástup slobodných čias sprevádzaný toľkou zmätenosťou, ktorá sa s nami ťahá doteraz. Nemusí ísť len o politiku. Neliečená trauma hnisá na mnohých miestach, napätie v spoločnosti o tom vypovedá viac než dosť. Napokon, je tu aj vojna, ktorá len potvrdzuje spomínanú tézu.
Avšak ani spoločnosti, ktoré po vojne prešli katarziou, nie sú na tom lepšie. Hoci majú historické traumy spracované, musia čeliť iným výzvam, iným pokusom o preformátovanie spoločnosti.
Poďme však na Slovensko. Naša krajina je špecifická tým, že Cirkev tu ešte stále žije, že má ešte stále dôležité postavenie. Nie je to síce to, v čo dúfajú politici, ktorí sa z času na čas snažia o priazeň veriacich, no málokedy pochodia. Sila Cirkvi na Slovensku je v niečom úplne inom. Cirkev doslova vyformovala túto krajinu a ľudí v nej. Cirkev na Slovensku má väčšie ambície ako štvorročný či osemročný politický mandát. Cirkev má ambíciu večnosti, má úlohu viesť ľudí po správnych cestách.
Áno, počujem tie hlasy o tom, ako aj dnes drží ľudí v „okovách nevedomosti“ a manipuluje naivnými ovečkami, no pravda nie je ani na tejto strane, ani niekde uprostred. Pravda je taká, že náš národ by bez Cirkvi neprežil. A kto sa stavia proti Cirkvi, popiera celú históriu, ktorú máme za sebou.
Pripomína nám to aj reedícia knihy kardinála Jána Chryzostoma Korca Tisíc rokov Slovenska s Cirkvou, ktorá vyšla v piatom vydaní pri príležitosti stého výročia autorovho narodenia.
Korec ju dopísal v roku 1989. Je to veľké a zásadné dielo, ktoré mapuje Slovensko na jeho ceste históriou. Analyzuje cestu s kresťanstvom, ktoré zaštepilo do nášho národa toľko dobrého. V roku 1994 vyšla táto kniha pod názvom Cirkev v dejinách Slovenska. Oproti iným Korcovým dielam, ktoré boli označované aj ako „písané v montérkach“, je táto publikácia oveľa rozsiahlejšia. Nie je to teologický spis, je to historicko-sociologická sonda do vnútra slovenského národa a jeho histórie.
V Katolíckych novinách bola svojho času táto knižná práca označená za publikáciu roka s tým, že 800-stranové dielo by nemalo chýbať v knižnici žiadneho katolíka. Henrich Janus o ňom v roku 1994 v týchto tradičných novinách súčasného kresťana napísal: „Za zmienku stojí otvorenosť autora, jeho vážny a vecný argumentačný materiál proti kritike Cirkvi.
Poznamenáva, že nepriatelia Cirkvi azda nezabudli ani na jeden jej nedostatok, ktorý veľmi často zveličovali. Autor vyvracia ich dôvody a uvádza ich na správnu mieru. Poznamenáva, že si všíma predovšetkým všetko pozitívne, čo Cirkev vnášala do nášho duchovného, kultúrneho a materiálneho života. Bolo toho prekvapujúco veľa, čo však na škodu veci kritici nespomenuli.
Pohľad autora je v tomto ohľade skôr pohľadom syna, ktorý má rád svoju matku a bráni ju všetkými argumentmi a tvrdeniami. Obranou Cirkvi v dejinách Slovenska autor vedome bráni i samo Slovensko. Celým dielom sa ako zlatá niť tiahne myšlienka úcty k svätým Cyrilovi a Metodovi u nás, ku kostolu ako Božiemu stánku a k našim popredným duchovným osobnostiam.“
V úvode k štvrtému vydaniu zas kardinál Korec s odstupom času uviedol, že je dobrým znakom, že sa knihy predalo niekoľko desiatok tisíc exemplárov. „Dôležité je to v tejto duchovnej prázdnote, ktorú teraz na Slovensku prežívame hlavne u mladých ľudí. Tí nevedia, čo so svojím životom, so životom slovenského národa a životom Slovenskej republiky. Táto kniha je ako dobrý liek v chorobe.
Kniha Tisíc rokov Slovenska s Cirkvou nám odkrýva podstatné hodnoty, z ktorých náš národ a naši predkovia žili tisíc rokov ako zo zdravých koreňov života. Túto prítomnosť Cirkvi môžeme takmer z kroka na krok sledovať vo všetkom, čo naši predkovia prežívali. Týka sa to najmä bohoslužby Cirkvi, sviatkov, ohlasovania evanjelia, jej sviatostí, jej mravných názorov, ale aj všetkého ostatného, čo vyrastalo v Cirkvi a z Cirkvi.“
V predslove k prvému vydaniu zas čítame tieto zásadné slová: „Aj u nás bola až doteraz Cirkev ubíjaná na smrť nepravdami, výmyslami i väznicami. Vydržala. A s ňou vydržalo i Slovensko. Zlo ich nepremohlo. Tieto riadky sú písané na jej obranu v čase, keď sa Cirkvi u nás nemá kto verejne zastať. Keď sú tieto riadky obranou, tak obraňujú a poukazujú aspoň na časť požehnania, ktorým Cirkev náš národ a naše Slovensko zo storočia na storočie zahrňovala. Vo svojom pevnom postoji nás priviedla až po Bratislavský veľký piatok. Ten bol tiež prejavom hĺbky i odvahy viery Slovenska pred tvárou sveta.“
Na kardinála Korca by sa nemalo zabudnúť. Bol to veľký duch, ktorý rozumel našej duši, poznal ju a sám bol súčasťou zásadných dejinných okamihov nášho národa. Kniha Tisíc rokov Slovenska s Cirkvou to len a len potvrdzuje.
