Ak nás v bežnej komunikácii negatívne zasiahnu nejaké slová, zvykneme na ne ako protiliek používať vetu: „To musíš jedným uchom dnu a druhým von!“ Ak však niekto nechce počúvať, použijeme opačné výzvy: „Čo si hluchý? Nemáš dve uši?!“
Dnešné evanjelium upriamuje našu pozornosť na vzťah medzi ušami a jazykom. Ježiš sa dotýka aj uší, aj jazyka. Aká je súvislosť medzi orgánom, pomocou ktorého počujeme, a orgánom, pomocou ktorého rozprávame? Celkom zásadný. To, čo jazykom vyšleme do svojho okolia, je vo veľkej miere determinované tým, čo do seba cez uši alebo oči vpúšťame.
Ježiš sa hluchonemého v evanjeliu dotkol svojou slinou. Hygienici by možno namietali, ale tu sa nachádzame v oblasti duchovnej medicíny. Ježiš týmto dotykom dáva najavo, že sa chorého chce dotknúť svojím vnútrom. Slina je vyjadrením niečoho, čo vychádza zvnútra. Odpľuť si pred niekým je zas výrazom vnútorného pohŕdania. V našom prípade je použitie sliny výrazom Ježišovej vnútornej lásky.
Čo vlastne urobil Ježiš, keď do uší hluchonemého vložil prsty? Keby išlo o počujúceho človeka, prestal by počuť. Ježiš týmto gestom vyjadril ďalšie hlbšie pozvanie – pozvanie ponoriť sa do ticha, aby konečne mohol prehovoriť Boh.
Najnovšia móda nie sú malé nenápadné slúchadielka, ale veľké slúchadlá. Už nás na ulici takýto pohľad neprekvapí. Pán Ježiš nám však ponúka ticho. Jeho ticho nie je výrazom izolácie, egocentrizmu či individualizmu. Jeho ticho otvára nielen uši, ale aj jazyk.
Vieme, že svätí Cyril a Metod preto zakódovali do písma tri znaky – kruh, kríž a trojuholník. Kríž ako znak Ježišovej smrti na kríži, ktorou nám otvoril dvere do večnosti. Tá je zas vyjadrená kruhom. A aby bolo jasné, prečo Ježiš zomrel a prečo nás volá do večnosti, je tam aj trojuholník. Ten nám hovorí o účasti na láske Otca, Syna a Svätého Ducha, ktorá sa núka každému z nás.
Určite sa nám už stalo, že sme vyslovili slovo, ktoré človeka pred nami urobilo šťastným, ale aj smutným. Je úžasným darom, keď na každej svätej omši počúvame živé Božie slovo. Vychádza totiž od živého, prítomného Boha a smeruje k nám, živým ľuďom. Toto živé Slovo chce zasiahnuť a zúrodniť moje srdce, aby som potom jazykom toto Slovo šíril ďalej do svojho okolia.
Dovoľme dnes Ježišovi, aby nášmu srdcu povedal „Effeta!“ a otvoril ho pre lásku.