Kapucín a bývalý pápežský kazateľ Raniero Canatlamessa sa zamýšľa na tým, ako hovoriť o Cirkvi.
Existuje niekoľko spôsobov, ako sa chopiť tejto výzvy. Najhlavnejšie sú dva typy: takzvaný apologetický a ten druhý kerygmatický.
Apologetický je obranný. Je to reakčný mechanizmus. Znamená to, že Cirkev, Boha, vierouku, veriacich, dogmy niekto napáda, spochybňuje, vysmieva, a my reagujeme obranou Cirkvi.
Mnohí starovekí svätci boli apologéti, ich úloha sa neskončila s koncom prenasledovania kresťanstva v najstarších dobách, obrana kresťanstva je stále aktuálna vec.
Vedieť obhájiť, v čo veríme, prečo veríme, vyvracať falošné obvinenia, fámy, ohovárania a lži však chce veľkú dávku odhodlania a námahy. V týchto debatách sa dokážeme zacykliť, no výsledok je neistý. Dokonca sa môže stať, že nás samotných „obrancov viery“ strhne do filozoficko-argumentačného zápasu namiesto toho, aby sme svoj život naplnili duchovnom a autentickou vierou.
Apologetika je naša odpoveď svetu. Typické obvinenie zvonku je: „Prečo vy katolíci pohŕdate ženami a nemáte farárky?“ Ak chcete obstáť, musíte poznať tradíciu, históriu i zmysel tohto problému.
Mudrlanti dokážu obviniť zo sexizmu (z utláčania žien) aj mníchov na Atose, pretože na tento mníšsky ostrov majú ženy z pochopiteľných dôvodov vstup zakázaný.
Cantalamessa schvaľuje obranu kresťanstva a pravej náuky ako prospešné, no odporúča okrem vonkajších zápasov zvádzať aj zápasy vnútorné.
Tiež si kladie otázku, do akej miery môže apologetika, čiže argumentačné zápolenie osloviť neveriacich či váhajúcich ľudí a priviesť ich k viere. V tomto smere je skeptický. Hoci apologetiku odporúča, prízvukuje, že apologetika sama osebe neobstojí.
Preto odporúča druhý typ rozprávania o Cirkvi, Bohu a viere. Prikláňa sa k tomu, že „kerygma“ – ohlasovanie Ježišovej radostnej zvesti má oveľa väčší zmysel než intelektuálna obhajoba viery.
Treba teda rozprávať o Ježišovi, o milosrdnom Bohu, o milujúcom Otcovi, o tom, že každý môže prežiť pekný život, byť svetu na osoh a Bohu na slávu.
Oba prístupy ilustruje na inšpiratívnej a sugestívnej predstave nasvieteného kostola.
Hovorí, že môžeme kostol nasvietiť z vonkajšej strany a cez okná prenikne dnu niekoľko lúčov svetla a osvetlí časť priestoru. To je obrana viery. Osvetľuje jednotlivosti a detaily.
Oveľa väčší zmysel však vidí v tom, že chrám sa rozsvieti vo vnútri a lúče svetla vydáva cez okná a cez dvere. Rozsvietený kostol láka ľudí, a jeho svetlo preniká aj do okolia.
Takto vníma ohlasovanie evanjelia, ohlasovanie Dobrej správy pre človeka.
