V rímskokatolíckych chrámoch dnes rezonuje úryvok zo svätého Evanjelia podľa Matúša o kúkoli a pšenici. Azda ste toto evanjelium počuli. Je populárne. Dostalo sa do poézie, prózy, do príbehov, do príhovorov. Kúkoľ a pšenica sú univerzálnymi pojmami. Pšenica je dobrá, kúkoľ zlý. Hoci sú takmer rovnaké, z pšenice úžitok je, z kúkoľa žiaden.
Často som počul aj veriacich ľudí hovoriť o tom, že hospodár mal v mene dobrej úrody vytrhať kúkoľ. Mohol medzitým zničiť aj niekoľko pšeničných klasov, určité percentá strát sú povolené.
Vždy nás akoby prepadá spravodlivý hnev. Ten kúkoľ zasial nepriateľ a kúkoľ je nepriateľ. Prečo to náš nepriateľ urobil? Aby nám znehodnotil úrodu, aby nás zdržal, naštval, zneistil.
Je jasné, že nami lomcuje hnev, že by sme mali nášmu nepriateľovi oplatiť rovnakou mierou, ba možno aj inak, podupať mu jeho byľky, nech hladuje, odroň akýsi!
Lenže skúsme sa na celý problém pozrieť inak. Čo ak sme my tým kúkoľom? Čo ak my spomaľujeme rast a dozrievanie spoločenstva, rodiny, firmy, Cirkvi? Čo potom? Majú nás vyhnať, alebo máme ešte dostať čas na nápravu?
Samozrejme, každý chce čas, aspoň kvapku času, aby sa mohol zmeniť. Jak dobre je, keď človek môže zomrieť pripravený, zmierený s Bohom, s ľuďmi i so sebou samým. Jak dobre je, že dostal takúto perfektnú príležitosť. Jak dobre je, že ho Pán života a smrti nevytrhol zo záhrady života nepripraveného.
Problém je však aj iný. Zlo má neuveriteľnú moc ničiť. A má dobrú reklamu. Radšej čítame a počúvame zlé správy: zlo iskrí, vonia, dymí, manifestuje a má silné slogany. Naproti tomu dobro je tak trochu nudné a trápne. Aj keď je správne a príťažlivé, predsa len kto chce počúvať o tom, že niekto podal smädnému pohár vody? Taká správa je prepadák.
No a potom tu máme praktické uchopenie pšenično-kúkoľového zápasu. Môj priateľ bol poverený riadiacou funkciou. Vložil sa do toho biblicky a idealisticky. Od začiatku bolo proti nemu množstvo intríg, množstvo ohováračiek, zákulisných ťahov a dostal sa aj do otvorených konfrontácií.
Skúsení manažéri mu radili, aby s rebelmi zatočil, aby ich vyhodil. On inšpirovaný Matúšovým evanjeliom si povedal, že nikoho nevyhodí, že nechá rásť spolu pšenicu i kúkoľ. Výsledok bol taký, že ho kúkoľ dokázal vyštvať z vedúcej pozície, až napokon úplne prišiel o prácu.
Keď nám tento príbeh rozprával, jeden zo spolustolujúcich poznamenal: „To ti nenapadlo, že takúto politiku môže robiť jedine Boh? Ty nie si Boh. Ty si sa mal chovať ako manažér.“
Iný kamarát cynicky poznamenal: „Počuj, možno tým bôžikom bol niekto iný. A ty si bol kúkoľ, ktorý tam nemal čo robiť…“
Boží pohľad je pohľad bezpodmienečnej lásky. Boh necháva rásť aj kúkoľ, aj pšenicu. Bohu záleží na každom pšeničnom zrnku. Priatelia, poviem vám, je to dobrý Boh.
