Niekedy sa hovorí, že viera nás Slovákov je len taká tradičná. V tomto vyjadrení je však zásadný omyl. Ak je to viera odovzdávaná z pokolenia na pokolenie, tak to nie je „len“ tradičná, ale „až“ tradičná, pretože je tu jasná duchovná línia: každá generácia odovzdala vieru takým spôsobom, že tá nasledujúca generácia ju dokázala prijať živo, teda do svojho života, do svojho myslenia, do svojho cítenia, do svojich postojov a do svojich vzťahov.
To nie je „len“ tradičná viera, to je viera, ktorá v tradícii vždy v určitom momente musela byť živo prijatá, aby mohla byť účinne odovzdaná. V týchto súvislostiach sme, samozrejme, veľmi vďační všetkým tým ľuďom v našom duchovnom rodokmeni, ktorí nejakým osobitným spôsobom prispeli k tomu, že ten duchovný impulz pre prehĺbenie viery bol účinný, hlboký, zasahoval srdce.
Dobre vieme, že tým mierim k našich vierozvestcom svätým Cyrilovi a Metodovi.
Na viacerých obrazoch držia svätí Cyril a Metod v rukách text, na ktorom je napísané Božie Slovo. Ich nohy kedysi dávno vykročili smerom na Veľkú Moravu, aby na naše územie priniesli niečo obsažné.
Svätý Cyril sa nás pýta, kam kráčajú naše nohy. Sú to nohy pútnika, ktorý vie, že v každej chvíli svojho života je dôležité myslieť, kam smeruje tými svojimi nohami, tým svojím každodenným kráčaním? Idú tvoje nohy konať dobro? Idú tvoje nohy tam, kde treba priniesť slovo? Slovo, ktoré buduje, slovo, ktoré prehlbuje, slovo, ktoré posväcuje, slovo, ktoré je pozitívne? Nie je to, naopak, slovo negatívne, ktoré rúca, ohovára…?
Ruky svätého Cyrila vytvorili posvätné znaky abecedy, hlaholiky, zostavenej z troch významných symbolov kruhu, trojuholníka a kríža. Dokonca prvé písmeno abecedy je kríž, ako keby malo byť povedané: Beda, ak pomocou týchto znakov, slov a viet nebudeme hlásať Ježiša Krista ukrižovaného, ako to povedal svätý apoštol Pavol. Obsahujú naše slová, naše vyjadrovanie posolstvo kríža, kruhu a trojuholníka?
Kríž je totiž symbolom obetavej lásky, odpúšťajúcej lásky. Pýtajme sa, či je atmosféra kríža zakódovaná do atmosféry našich slov. A je do posolstva našich slov zakódované to, čo vyjadruje trojuholník, teda Svätá Trojica, ktorá je základom všetkého a je spoločenstvom lásky? Najmenej dva znaky hlaholiky sú kombináciou takéhoto trojuholníka, ktorý je vnorený do kruhu. Kruh ako uzavretá plocha symbolizuje časnosť, čas, no zároveň je ako útvar bez konca symbolom večnosti.
Práve Ježiš Kristus, ktorý sa stal človekom, je ten kontaktný bod, osoba, cez ktorú sme prijali krst, spoločenstvo Trojice, ktorú symbolizuje ten trojuholník zakódovaný do hlaholiky, a my všetci sme boli pokrstení v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Boh vstúpil do dejín, do nášho časopriestoru, aby nás viedol. A to nám chce pripomenúť kombinácia troch symbolov hlaholiky.
A čo je najúžasnejšou správou dnešného dňa? Že ten istý živý Ježiš Kristus, ktorého prijímali a odovzdávali svätí bratia Cyril a Metod, je dnes skutočne medzi nami.
A on sám vysloví: „Toto je moje telo, toto je moja krv.“ Môžeme povedať, že práve to je ten moment, keď sa trojuholník z hlaholiky vnára do kruhu. Z vôle Otca a z moci Svätého Ducha sa stáva prítomným Syn.
My nespomíname len na minulosť, neoslavujeme len historické osobnosti našich dejín. To, čo je také fascinujúce, až sa človek chveje, je, že živý, skutočný, prítomný, vzkriesený, víťazný Ježiš Kristus sa chce dotknúť každého srdca práve dnes.
