Rodina ako základná inštitúcia pre vývoj spoločnosti a jednotlivcov prechádza v súčasnosti vážnou krízou. Tento smutne známy fakt dôrazne pripomenul americký ekonóm a nositeľ Nobelovej ceny James Heckman v rozhovore pre Neue Zürcher Zeitung. Jeden z desiatich najvplyvnejších ekonómov sveta varoval pred neblahými dôsledkami oslabovania rodinných štruktúr na celosvetovej úrovni.
Podľa Heckmana je pokles významu rodiny hlavným faktorom mnohých spoločenských problémov, a preto apeloval na spoločnosť, aby prijala opatrenia na podporu rodičov a rodinného života.
Heckman upozorňuje, že hoci je fragmentácia rodín najviditeľnejšia v západných krajinách, ide o globálny fenomén. „Rodina ako inštitúcia upadá po celom svete, a to je jadrom mnohých sociálnych problémov,“ hovorí Heckman. Zatiaľ čo ženy vstúpili do pracovného procesu a získali väčšiu nezávislosť, došlo zároveň ku „komercializácii“ rodiny. Tento jav vytvára tlak na rodičov, najmä na matky, ktoré sú nútené rozdeľovať svoj čas medzi pracovné a rodinné povinnosti. Súčasne stúpa aj ich odkázanosť na externé služby, ako sú škôlky či pestúnky, čo oslabuje tradičné formy výchovy.
Diagnóza
„Ak rodiny nie sú súdržné, deti prichádzajú o rodičovskú starostlivosť. A starostlivosť matky o dieťa sa stala vzácnym a drahým statkom,“ varuje Heckman, podľa ktorého zohráva výchova detí v ranom veku rozhodujúcu úlohu pre ich budúci vývoj a úspech v živote.
Spoločnosť podceňuje význam personalizovanej výchovy a nedostatočne podporuje rodičov vo vykonávaní tejto náročnej úlohy. „Spoločnosť očakáva, že rodičia vychovajú svoje deti správne, ale neposkytuje im dostatočnú podporu,“ vysvetľuje Heckman. „Dnešné rodiny sú často vystavené veľkému stresu, keďže obaja rodičia musia pracovať, aby zvládli pokryť všetky náklady. Tento tlak znamená, že rodiny majú menej času a energie venovať sa deťom, čo môže mať závažné dôsledky.“
Zároveň kritizuje spoločenský postoj, podľa ktorého je starostlivosť o deti vnímaná ako čisto súkromná záležitosť, aj keď má zásadný vplyv na budúcnosť celej spoločnosti. „Hoci výchova detí ovplyvňuje všetkých, považujeme ju za čisto súkromnú vec. Toto zmýšľanie sa musí zmeniť,“ tvrdí ekonóm.
Heckman sa zameriava na význam výchovy v prvých rokoch života dieťaťa. V tomto období dochádza k formovaniu najdôležitejších vlastností, ako sú emocionálna stabilita, schopnosť sociálnej interakcie či kognitívne schopnosti. Zdôrazňuje, že práve v tomto období môžu mať rodičia pre svoje deti najväčší prínos. „S výchovou v ranom veku dosahujeme najväčšiu efektivitu. Deti, ktoré dostávajú lásku a pozornosť už vo veku troch alebo štyroch rokov, zvládajú neskôr život oveľa lepšie,“ hovorí Heckman s odkazom na vedecké štúdie, ktoré jeho tvrdenia podporujú.
Následky
Zhoršovanie rodinných štruktúr má podľa Heckmana priamy vplyv na rôzne spoločenské problémy. Psychické ochorenia medzi mladými ľuďmi sú jedným z týchto dôsledkov. „Samozrejme, dnes dokážeme psychické problémy lepšie diagnostikovať ako kedysi, ale zdravie detí je neoddeliteľne spojené s kvalitou rodinných vzťahov,“ upozorňuje Heckman. Ak dieťa nemá pevnú podporu v rodine, je podľa neho oveľa ťažšie čeliť emocionálnym výzvam života.
Ďalším dôsledkom je pokles pôrodnosti, čo má vplyv nielen na demografické trendy, ale aj na budúce zaťaženie pracovného trhu a sociálneho systému. Rodiny dnes čelia vysokým nákladom na bývanie, starostlivosť o deti, dopravu a vzdelanie, čo znamená, že mnoho mladých ľudí odkladá alebo dokonca úplne odmieta mať deti. „Rodina dnes čelí mnohým výzvam, a ak neposkytneme rodičom lepšiu podporu, negatívne dôsledky budú ďalej narastať,“ varuje Heckman.
Riešenia?
Na základe svojich výskumov Heckman navrhuje, aby spoločnosť aktívne podporovala rodičov v ich výchovných úlohách. Táto podpora môže mať rôzne formy – od finančných stimulov až po vytváranie politík, ktoré umožnia rodičom venovať viac času svojim deťom. „Rodiny potrebujú viac podpory, aby mohli vychovávať svoje deti v domácom prostredí. Táto personalizovaná starostlivosť je kľúčom k ich úspechu,“ hovorí Heckman.
Hoci kvalitné predškolské zariadenia môžu zohrávať dôležitú rolu v podpore výchovy detí, Heckman zdôrazňuje, že nič nemôže nahradiť láskyplnú starostlivosť zo strany rodičov. „Škôlky a denné centrá môžu byť nápomocné, ale nemôžu nahradiť to, čo dieťa získava od svojich rodičov.“
Na záver Heckman vyzýva k väčšej zodpovednosti a prehodnoteniu súčasných postojov k rodine. „Namiesto toho, aby sme vnímali rodičov ako obete, mali by sme im dať nástroje a podporu, aby mohli plne rozvinúť svoje schopnosti a možnosti,“ apeluje.
Rodina by podľa neho nemala byť považovaná len za súkromnú záležitosť, ale za základný pilier pre zdravý vývoj spoločnosti. „Ak nedáme rodine podporu, ktorú si zaslúži, budeme čeliť ešte vážnejším sociálnym problémom,“ uzatvára Heckman so zreteľom na rastúce spoločenské výzvy.
