V súčasnosti žijeme vo svete, kde je technológia schopná preniesť náš hlas či obraz do všetkých kútov planéty v zlomku sekundy. A predsa zostáva niečo, čo tieto technológie nikdy nepochopia: tajomstvo lásky, ktorá prekonáva vzdialenosť aj čas.
Túto fascinujúcu pravdu nečakane vystihol aj moderný film, ktorý na prvý pohľad nemá nič spoločné s evanjeliom: Interstellar. V ňom sa ľudstvo ocitá na pokraji zániku, keďže Zem sa stáva nehostinnou a neúrodnou. Skupina astronautov sa preto vydáva hľadať nový domov medzi hviezdami. No čím hlbšie sa dostávajú do vesmíru, tým viac si uvedomujú, že čas tam neplynie rovnako ako na Zemi. Minúty na cudzej planéte znamenajú roky pre ich blízkych doma.
A práve v tejto dráme zaznie myšlienka, ktorá prekračuje rámec filmu: „Láska je jediná veličina, ktorá dokáže preniknúť priestor a čas.“
Aká hlboká evanjeliová veta! Veď aj my veriaci veľmi dobre vieme, že milujeme nielen tých, ktorí sú blízko nás, ale aj tých, ktorí sú ďaleko – v inom meste, na inom kontinente, ba dokonca už aj v inom svete, keď ich pozemská púť sa skončila. Naša láska k nim sa nekončí. Nespútavajú ju hranice ani hodiny.
Túto večnú lásku ukazuje aj Nedeľa žien myronosičiek, ktorú slávime v období po Pasche. Tie ženy, plné bolesti a zároveň nežnosti, prichádzajú ku Kristovmu hrobu, hoci vedia, že ich Majster zomrel. No ich láska sa tým nekončí. Idú k nemu, hoci je už „za hranicou času“, aby mu preukázali úctu a vernosť.
A práve vtedy sa stane niečo, čo prevracia všetky ľudské zákony.
Hrob je prázdny.
Láska zvíťazila nad smrťou.
Krista nedokázala udržať ani smrť, ani hrob, ani ľudské zlyhanie. Jeho láska – Božia láska – prešla všetkými priestormi a naplnila celý vesmír svetlom a nádejou.
Film Interstellar je síce vedecko-fantastický žáner, ale táto myšlienka z neho je veľmi reálna a evanjeliová: Láska sa neriadi zákonmi priestoru a času.
Kedykoľvek sa modlíme za tých, ktorí nás predišli do večnosti, kedykoľvek myslíme na deti, priateľov či rodinu ďaleko od nás, kedykoľvek milujeme, táto láska putuje naprieč dimenziami a dotýka sa ich aj našich sŕdc.
Nebojme sa milovať! Nebojme sa v láske pokračovať za hranice poznaného a reálneho! Pretože jediným ohraničením lásky sme my sami.