Rímskokatolícka cirkev si 29. januára pripomína svätého Valéra. Podľa legendy bol učeníkom svätého apoštola Petra alebo dokonca jedným zo skupiny 72 Kristových učeníkov. Peter ho vyslal s dvoma spoločníkmi do Galie, aby zvestovali evanjelium. Eucharius mal byť biskupom, Valér diakonom a Maternus subdiakonom.
Keď po ceste Maternus vážne ochorel a zomrel, zronení Valér a Eucharius sa vrátili k Petrovi, aby mu to oznámili. Peter im dal svoju biskupskú palicu a poslal ich k mŕtvemu Maternovi s tým, aby sa ňou mŕtveho dotkli. Keď to urobili po tom, čo Maternus už šesť týždňov ležal v hrobe, mŕtvy opäť ožil.
Toľko legenda. Oveľa pravdepodobnejšie je, že Valér a jeho spoločníci sa v oblasti Trevíru objavili v 2. polovici 3. storočia pred záverom krvavého prenasledovania prvotných kresťanov. V Trevíri ich vo svojom príbytku prijala vdova menom Albana, ktorá sa obrátila pod vplyvom ich kázania a následne im dovolila premeniť svoj veľký dom na bohoslužobné miesto.
Po smrti Eucharia ho v biskupskej službe nahradil Valér. Toho zas po 15 rokoch začiatkom 4. storočia vystriedal Maternus, ktorý medzitým založil biskupstvá v Kolíne nad Rýnom a Tongerene, najstaršom meste dnešného Belgicka.
Trinásty trevírsky biskup Cyril (450 – 458) dal zhotoviť pre prvých dvoch biskupov svojej diecézy dva kamenné sarkofágy, v ktorých sú ostatky svätých dodnes uložené v krypte benediktínskeho kláštorného Kostola svätého Mateja v Trevíri. V ňom spočívajú aj relikvie apoštola Mateja, ktoré našla v Palestíne 250 rokov po apoštolovej smrti svätá Helena, matka cisára Konštantína Veľkého; ide o jediný hrob apoštola na nemeckej pôde.
V Trevíri sa nachádza aj Kostol svätého Valéra, ktorý postavili v rokoch po druhej svetovej vojne.
Legendárna biskupská palica svätého Petra bola uctievaná v Kolíne nad Rýnom a Trevíri, pôsobiskách svätého Materna, ktoré si ju podelili. Kus dlhý 19 cm doviezol cisár Svätej ríše rímskej Karol IV. z rodu Luxemburgovcov do Prahy z Trevíru v roku 1354 ako odmenu za svoje angažmán pri voľbe nového arcibiskupa Trevíru po smrti dovtedajšieho arcibiskupa Balduina Luxemburského.
Meno svätého Petra sa tým však z Trevíru nevytratilo. Dominantou mesta je totiž majestátny Dóm svätého Petra, najstarší katedrálny chrám Nemecka, ktorý začal stavať v poradí piaty trevírsky biskup Maximinus (329 – 346). Od roku 1986 figuruje v zozname Svetového dedičstva UNESCO.
