Pápež František v nedávnom rozhovore pre americkú televíziu CBS jednoznačne odmietol myšlienku vysvätenia katolíckych žien za diakonky. Na otázku redaktorky, či napriek „zatvoreným dverám ku kňazstvu“ zvažuje túto možnosť, pontifex odpovedal: „Ak myslíte diakonát ako svätenie, potom nie.“ František tiež vyjadril pochybnosti, že by prebiehajúca Synoda o synodalite túto záležitosť zmenila. „Ženy mali vždy funkciu diakoniek bez toho, aby boli vysvätenými diakonkami, však? Ženy v tomto smere vykonávajú veľkú službu ako ženy, nie ako pastorky v rámci posvätných rádov,” vysvetlil František.
Pápežov jasný postoj zopakoval aj apoštolský nuncius v Nemecku Nikola Eterović vo vyjadrení na margo minulotýždňových Katolíckych dní pre würzburský Tagespost. „Pápež František opakovane a jasne vyhlásil, že rozhodnutie svätého pápeža Jána Pavla II. publikované v Ordinatio sacerdotalis o vyhradení sviatostného svätenia pre mužov zostáva nezmenené.“
Pápeža Františka podporil nedávno aj viedenský dogmatik Jan-Heiner Tück vyjadrením, že nikto nemá právo na vysviacku, lebo ona nie je odmenou za nadobudnuté zručnosti. Vysvätený kňaz je určený pre „službu Cirkvi“ a môže prostredníctvom vysviacky urobiť niečo, čo laici nedokážu (eucharistické slávenie, rozhrešenie, pomazanie chorých). Na druhej strane rovnako laici môžu robiť niečo, čo nedokážu kňazi. Tejto vzájomnej závislosti by sa podľa Tücka mala venovať opäť väčšia pozornosť namiesto zamotávania sa do kompetenčných sporov.
Dôvod vyhradenia kňazskej ordinácie v Katolíckej cirkvi mužom, vysvetlil dogmatik Tück kráčaním v šľapajach apoštolskej tradície. Dogmatik považuje za „vhodné“, že oficiálne zastúpenie Ježiša Krista, predovšetkým pri slávení Eucharistie, kde kňaz nehovorí vo svojom mene, ale v mene Ježiša Krista, je vyhradené mužom. Tück zdôraznil, že zaoberať sa otázkou vysviacky žien výlučne v rámci kategórií moci a diskriminácie by bolo nesprávne. „Ide o sviatostný rozmer Cirkvi a skrytú prítomnosť Ježiša Krista v jej strede. Kto ho zastupuje – najmä pri slávení Eucharistie? Bolo by teologicky konzistentné, keby vysvätené ženy hovorili v osobe Ježiša Krista: ‚Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás‘?“ kladie dogmatik rečnícku otázku. Teológia sviatostí totiž vychádza z historického dátumu, keď sa Božie Slovo stalo človekom v tele muža.“
Dokonca aj vzkriesený Kristus sa zjavuje svojim učeníkom so svojimi stigmami. K zrušeniu jeho historicko-rodovej identity nedošlo. Profesor Tück argumentoval aj pomocou starozákonných odkazov, ktoré sa odvolávajú na prichádzajúcu postavu Spasiteľa, na Mesiáša a syna Dávidovho, a nie na ženskú mesiášsku postavu. Starý zákon okrem toho obsahuje „prorokyne a kráľovné“, ale na rozdiel od susedných kultúr žiadne kňažky.
Viedenský dogmatik neobišiel ani kritiku takzvanej nemeckej synodálnej cesty, ktorá sa túto otázku snaží riešiť „moderným“ spôsobom. „Cirkev nie je len funkčný systém, v ktorom sa vedenie vytvára prostredníctvom dočasného delegovania. Úrad v Cirkvi je udeľovaný sviatostne. Biskup je osobným svedkom viery, ktorému je zverená zodpovednosť za vedenie a on ju nemôže nahradiť väčšinovým rozhodnutím výborov,“ zdôrazňuje teológ, ktorý súčasne víta, že mladší kňazi v Nemecku podľa aktuálnych prieskumov synodálnu cestu nepodporujú tak ako ich starší kolegova.
