27. júna počas slávnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho prijal v Ríme kňazské svätenie aj slovenský kandidát Rastislav Krempaský. Vysvätil ho spolu s ďalšími 31 novokňazmi pápež Lev XIV., ktorý tak naplnil zámer svojho predchodcu – zosnulého pápeža Františka – vyjadriť univerzálnosť Cirkvi aj cez svätenie kňazov z rôznych kútov sveta.
V rozhovore pre TK KBS nedávno povedal, ako sa k tejto výnimočnej príležitosti dostal, čo pre neho znamená sviatok, počas ktorého bude vysvätený, a ako prežíval svoju cestu k duchovnému povolaniu. O niektorých veciach hovorí s úsmevom, iné pomenúva priamo, bez prikrášlenia.
Pozvanie z Ríma
„Pápež František túžil, aby v Jubilejnom roku boli v Ríme vysvätení za kňazov diakoni z celého sveta. Oslovil biskupov prostredníctvom Dikastéria pre evanjelizáciu. Náš otec biskup František nás o tom informoval. Pochopil som, že aj ja som medzi tými, ktorých sa táto výzva týka,“ vysvetľuje otec Rastislav. Po porade s najbližšími sa rozhodol túto možnosť využiť.
A ako prijal správu, že ho bude svätiť pápež? „Najprv ma potešilo, že sa s ním budem môcť rozprávať po anglicky. Až neskôr mi naplno došlo, čo to znamená – že ma vysvätí sám nástupca svätého Petra, námestník Krista.“
Sviatok, ktorý je pozvaním
Na otázku, čo pre neho znamená, že vysviacka sa koná práve na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, odpovedá úprimne: „Je to pre mňa stále tajomstvo. Symbolika je jasná – kňaz vychádza zo Srdca Ježišovho. Ale zároveň je to niečo, čo ma presahuje. Dúfam, že mi to Ježiš raz lepšie vysvetlí.“
Do Ríma vycestoval s najbližšou rodinou, s duchovnými otcami aj s farárom, ktorý ho kedysi pokrstil. „Príprava je najmä duchovná. Ale, samozrejme, bez magnetky na chladničku či ruženca pre blízkych by sme sa zo zahraničia vrátiť nemohli – to by nebolo v súlade so slovenskou kultúrou,“ dodáva s úsmevom.
Začalo sa to v spovednici
Cesta k povolaniu sa začala v spovednici. „Kňaz mi po spovedi povedal: Z teba by bol dobrý kňaz. Ako chalan som to bral s rezervou – mal som predsa vlastné plány, predstavu o rodine. Ale semienko bolo zasiate.“
Zlom prišiel v anglickej katolíckej komunite, kde prežil rok medzi strednou a vysokou školou. „V jeden moment som si uvedomil, že Boh ma do ničoho nenúti – nechá ma slobodne rozhodnúť. Vtedy som sa čisto rozumovo rozhodol, že chcem byť Kristovým kňazom.“
Po tomto rozhodnutí prišla okamžite skúška a potom mnohé ďalšie. „Ale išli sme s Ježišom ďalej. Seminár bol krásny čas, hoci nie jednoduchý. Očisťovanie bolí, ale len čistota prináša osvieženie.“
Seminár nezvládne každý
Zaujímavé je, že Rastislav nemal nikdy iba jeden duchovný vzor. „Nikdy som nevzhliadal k jednému svätému. Nechcel som byť ako niekto konkrétny. Hľadal som pravdu. A každé jej zrnko, ktoré som objavil, som sa snažil preniesť do života.“
O rokoch v seminári hovorí otvorene: „Boli veľmi náročné. Ale Boh bol vždy väčší než to najťažšie, čo ma stretlo. Vidieť bratov, ako dozrievajú vo viere, v povolaní, v mužnosti – to pomáhalo aj mne. Seminár nezvládne každý. Po šiestich rokoch si dovolím povedať, že povolanie je dar – ale veľmi draho zaplatený. No Boh, ktorý povoláva, neopúšťa.“
Vízia služby a odkaz mladým
Na otázku, čo by ako kňaz chcel priniesť, odpovedá stručne: „Ježiša. To je celé. Či sa mi to podarí, sa ukáže až po mojom odchode.“
A čo by odkázal mladým mužom, ktorí cítia povolanie, no váhajú? Tu jeho reč nadobúda ráznosť: „Nech sa rozhodnú! Nech sa zachovajú ako skutoční muži. Svet je plný chlapcov – aj medzi štyridsiatnikmi. Muž má niesť zodpovednosť. A každý čas, ktorý dáme Bohu, nás obohatí. Ani roky v seminári nie sú nikdy zbytočné,“ hovorí čerstvý novokňaz, ktorý bude primičnú svätú omšu sláviť 29. júna v Kostole svätého Antona Opáta v Spišskej Belej.
(TK KBS, Vatican News)
