18. novembra si Rímskokatolícka cirkev pripomína výročie posvätenia dvoch najvýznamnejších chrámov svetového katolicizmu – Baziliky svätého Petra vo Vatikáne a Baziliky svätého Pavla za hradbami. Tieto chrámy sú úzko späté so životom a odkazom apoštolov Petra a Pavla, ktorí svojou vierou a mučeníckou smrťou potvrdili oddanosť Kristovi.
Podľa tradície bol svätý Peter pochovaný na Vatikánskom vŕšku, kde zomrel na kríži počas Nerónovho prenasledovania kresťanov. Svätý Pavol, sťatý mečom, bol uložený na Ostijskej ceste za hradbami Ríma. Cisár Konštantín Veľký dal vo 4. storočí nad týmito miestami piety postaviť veľkolepé baziliky, aby zachoval ich pamiatku a umožnil tak veriacim uctievať si apoštolov pri ich hroboch.
Bazilika svätého Petra, ktorej pôvodná stavba vznikla v roku 324 za cisára Konštantína I. Veľkého (306 – 337), bola v 15. storočí v havarijnom stave. Pápež Mikuláš V. (1447 – 1455) sa rozhodol postaviť novú baziliku, ktorá by bola dôstojným stánkom pre kresťanský svet. Výstavba trvala viac ako storočie, pričom sa na projekte podieľali najlepší architekti svojej doby – Bramante, Rafael, Michelangelo a Bernini.
Dnešná Bazilika svätého Petra, ukončená 18. novembra 1626 za pontifikátu pápeža Urbana VIII. (1623 – 1644), patrí medzi architektonické skvosty a je najväčším kresťanským chrámom na svete. Jej mohutná kupola od Michelangela je ikonickým symbolom Ríma, zatiaľ čo hlavný oltár, pod ktorým sa nachádza hrob svätého Petra, je významným miestom modlitieb a cieľom pútnikov.
Za zmienku stojí aktuálny projekt jej vizualizácie s využitím umelej inteligencie, ktorý bol spustený na prahu Svätého roka 1. decembra vlani.
Bazilika svätého Pavla za hradbami je rovnako impozantným dielom. Pôvodná stavba bola prestavaná a rozšírená za cisára Valentiniána II. (375 – 392) a neskôr dozdobená mozaikami, freskami a stĺpmi. V roku 1823 však chrám zničil obrovský požiar.
Obnova pod vedením pápežov Leva XII. (1823 – 1829) a Gregora XVI. (1831 – 1846) priniesla návrat jej krásy a slávnostného charakteru. Dnešná stavba, posvätená pápežom Piom IX. (1846 – 1878), je zdobená portrétmi všetkých pápežov, freskami zobrazujúcimi život svätého Pavla a relikviárom pod hlavným oltárom, kde spočívajú jeho ostatky.
Pápež Pius IX. nariadil, aby sa výročie posviacky baziliky slávilo spolu s výročím posviacky Baziliky svätého Petra 18. novembra. Stalo sa to 10. decembra 1854 na záver slávnosti vyhlásenia dogmy o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie v prítomnosti mnohých biskupov z celého sveta.
Obe baziliky predstavujú symbolizujú duchovné piliere Katolíckej cirkvi. Ich význam je zvýraznený aj povinnosťou biskupov každých päť rokov navštíviť tieto chrámy počas návštev ad limina apostolorum, čo nielen symbolizuje, ale aj reálne buduje jednotu a kontinuitu Cirkvi.
